A ako po každej ostalo v mojom srdci prázdno

a každá ďalšia si v ňom nájde nové miesto.

A každá odíde a moje srdce je stále väčšie a prázdnejšie.

A možno po čase už ani sám sa v ňom nevyznám 

astratím naveky.

Len oni tam za mnou prídu ako víly, aby ma občas spomienkou

stešili a svetlom večnej lásky po duši hladili.

Taký je život a večnosť ich čo lásku v pohľade dostali a láskou seba rozdali...

A možno všetky moje básne sú o nej

V každej žene hľadám ju, ktorá mi dá sny

a či vôbec môže byť tu dole na zemi ?

Tvoj pohľad prešiel hradbou môjho mesta

Kľačím tu pred Tebou s pohľadom v Tvojich očiach strateným a

sám sebe stratený.

Len som sa na chvíľku zahľadel 

do Tvojich očí duše dvier,

potkol sa a do prázdna pier výkrik bolesti z nás zaznel.

Do Tvojho náručia skĺzla moja tvár,

na Tvojich prsiach kvapka mlieka zradila mi, 

že som sa stal.

Sto rokov behu bosými nohami po zemi

a všetci mŕtvi to vraveli že 

veľmi sa náhlili a ako málo času pohladiť pohľadom