Bol som v nebi a kráčal v oblakoch

tak vysoko a vzdialený,

Čakal som na Teba, čakal som na všetkých,

no neprišiel za mnou nik.

Tak spustil som sa k Tebe s rosou 

aby pohladil som slzami

V tej chvíli zároveň,

stratil sa krídiel tieň a zostal som na zemi 

sám a bez Teba stratený.

Stratil som lásku tak plačem na kraji bytia schúlený.

Stratil som seba.

Už nebudem nikdy nájdený.

Som väzňom až do smrti,tu dole na zemi.

mal som jeden taký sen

v ktorom celkom úplne skončil sa jeden dlhý deň.

A všetky kvapky vypadali z neba na zem

A už neostalo v duši svetlo

aby ešte raz mohol som uzrieť Teba.

za múrami starého zámku,

najskôr ucítil som vôňu

ktorá sľubovala nehu

a potom moje pery

vnorili sa v pery,

ktoré povedali bozkom,

mne môžeš veriť.

A ja uveril som vtedy

že keď jeden krok sa končí vždy za ním bude nasledovať druhý.

Pre Teba dnes vyšlo slnko,

pre mňa už nikdy nevyjde.

Ja už minul som všetko svetlo,

pre mňa, v tomto bytí určené.

Uži si teplo lúčov,

kým príjemne Ťa hladia po tvári.

Ja spadol som do tmavých tieňov,

čo naveky sa budú plaziť

za nami po zemi.

A možno práve dnes moje slnko posledný krát zájde 

a na Vašich oblohách zhasne malá hviezda.

Tak vedzte, že svietil som na Vaše bytia rád svetlo,teplo a lásku.

Od zajtra už len vo Vašich srdciach budem jak spomienka žiť.