Dôležitý oznam: Meníme sa na NetServices s. r. o.
Vážení zákazníci,

dovoľujeme si vás informovať, že k 1. 6. 2026 dochádza k zmene právnej formy nášho podnikania. Doterajšia živnosť Ján Galbáč - xxxxx.sk sa na základe transferu podniku transformuje na spoločnosť NetServices s. r. o.

Na základe tejto zmeny prechádzajú všetky práva a povinnosti, ako aj všetky záväzky a pohľadávky z doterajších zmlúv, v plnom rozsahu na novú spoločnosť NetServices s. r. o., ktorá sa stáva ich právnym nástupcom.

Čo to znamená pre vás?

Kontinuita služieb: Všetky poskytované služby (internetové pripojenie a televízia) pokračujú bez akéhokoľvek prerušenia.
Zmluvy a ceny: Vaše doterajšie zmluvy zostávajú plne v platnosti a ceny služieb sa nemenia.
Osobný prístup: Človek, ktorý vám doteraz poskytoval pripojenie a servis, sa nemení – o vašu sieť a podporu sa naďalej osobne stará Ján Galbáč.
Dôležitá zmena pre platby – Prosba o úpravu trvalých príkazov: V súvislosti s touto zmenou dochádza aj k zmene bankového účtu. Prosíme vás preto o zmenu trvalých príkazov alebo nastavení platieb vo vašom internet bankingu. Platby za služby fakturované od júna 2026 je potrebné poukazovať na nový bankový účet:

Nové číslo účtu (IBAN): SK5411000000002943297013
Názov účtu: NetServices s. r. o.
(Variabilný symbol zostáva pre každého zákazníka rovnaký, aký ste mali doteraz).
Nové kompletné fakturačné údaje spoločnosti nájdete v sekcii [Kontakty].

Ďakujeme vám za pochopenie, úpravu trvalých príkazov a za vašu prejavovanú dôveru.

Ján Galbáč

NetServices s. r. o.

Obchodné podmienky

Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet a reklamačný poriadok.

Stiahnuť

Všeobecné podmienky NetServices s. r. o. na poskytovanie verejných služieb
28. 9. 2026 · Ján Galbáč

Poskytovateľ
NetServices s. r. o., so sídlom Školská 2452/74, 960 01 Zvolen, Slovenská republika, IČO: 57467421, DIČ: 2122773796, IČ DPH: SK2122773796, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. [doplniť], konajúca prostredníctvom konateľa [doplniť meno] (ďalej len „Poskytovateľ“), vydáva podľa § 84 ods. 2 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) tieto Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb (ďalej len „Podmienky“).

Označenie Podmienok: VP NS 1/2026.

Kontakt
Údaj
Zákaznícke stredisko – telefón
0903 526 407
E-mail (Ján Galbáč)
xxxxx@xxxxx.sk
Účtovné oddelenie
internet@xxxxx.sk
Webová stránka
www.xxxxx.sk
Korešpondenčná adresa
Školská 2452/74, 960 01 Zvolen
Čl. 1 Úvodné ustanovenia a definície pojmov
1.1 Poskytovateľ je oprávneným poskytovateľom verejných služieb elektronických komunikácií podľa Zákona. Podmienky upravujú podrobnejšie vzájomné práva a povinnosti z Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatváranej medzi Poskytovateľom a právnickou alebo fyzickou osobou ako Užívateľom.

1.2 Podmienky spolu so všetkými ostatnými Zmluvnými dokumentmi vymedzujú obsah zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Užívateľom, ktorý vzniká uzavretím príslušnej Zmluvy.

1.3 Na účely Zmluvy platia tieto definície:

1.3.1 „Adresa elektronickej pošty“ je adresa elektronickej pošty Užívateľa, ktorú si Užívateľ zvolí podľa možností Poskytovateľa.

1.3.2 „Aktivácia“ je proces sprístupnenia objednanej Služby Užívateľovi.

1.3.3 „Cena“ a/alebo „poplatok“ je úhrada za Službu poskytovanú Poskytovateľom podľa Zmluvy, ktorú sa Užívateľ zaväzuje riadne a včas zaplatiť. Cena a/alebo poplatky, ako aj iné platby sú uvedené v Tarife.

1.3.4 „Dôverné informácie“ sú všetky informácie, o ktorých sa zmluvné strany dozvedia v rámci zmluvného vzťahu založeného Zmluvou a ktoré sú označené ako dôverné alebo ako obchodné tajomstvo, alebo je na základe iných okolností rozpoznateľné, že sú dôverné.

1.3.5 „Formulár“ je tlačivo označené ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“.

1.3.6 „Káblový modem“ je jedným zo Zariadení Poskytovateľa a pripája sa medzi Počítač a Koncový bod. Jeho príslušenstvo tvorí najmä TP kábel, napájací zdroj, USB kábel a adaptér.

1.3.7 „Koncový bod“ je rozhranie Siete umiestnené vo vnútri nehnuteľnosti na adrese uvedenej vo Formulári ako Miesto inštalácie. Koncový bod:

pri službe retransmisie umožňuje fyzické pripojenie Prijímača alebo Zariadení Poskytovateľa k Sieti,
pri službe prístupu do siete internet umožňuje fyzické pripojenie Počítača alebo Zariadení Poskytovateľa k Sieti.
1.3.8 „Obdobie“ je časové obdobie vymedzené vo Formulári, na ktoré je Užívateľ povinný platiť Cenu. Začiatok Obdobia sa neurčuje podľa kalendárneho mesiaca, ale určí ho každému Užívateľovi Poskytovateľ podľa svojich zúčtovacích cyklov. Odo dňa Pripojenia do začiatku Obdobia sa vypočíta pomerná časť Ceny.

1.3.9 „PIN kód“ je číselný údaj slúžiaci na identifikáciu Užívateľa v komunikácii s Poskytovateľom, stanovený podľa postupu určeného Poskytovateľom.

1.3.10 „Počítač“ je hardvérové a softvérové vybavenie Užívateľa vrátane vstupných a výstupných zariadení.

1.3.11 „Prijímač“ je koncové zariadenie Užívateľa spôsobilé prijímať signál rozhlasových alebo televíznych programov, vyhovujúce platnej technickej norme, najmä televízny a rozhlasový prijímač.

1.3.12 „Podmienky“ sú tieto Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb.

1.3.13 „Porucha“ je úplné prerušenie poskytovania Služby, pričom na obnovenie poskytovania Služby je nutné Poruchu odstrániť.

1.3.14 „Pripojenie“ je prispôsobenie Siete umožňujúce konkrétne fyzické pripojenie Prijímača alebo Počítača na účely poskytovania Služby.

1.3.15 „Sieť“ je verejná elektronická komunikačná sieť Poskytovateľa, teda funkčne prepojená sústava prenosových systémov, v prípade potreby prepájacích a smerovacích zariadení, ako aj iných prostriedkov, ktoré umožňujú prenos signálu prostredníctvom vedení, optickými, rádiovými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane pridružených prostriedkov. Sieť je vymedzená koncovými odovzdávacími bodmi a rozhraniami na prepojenie do iných elektronických komunikačných sietí na jednej strane a na pripojenie Počítača na druhej strane. Súčasťou Siete sú Zariadenia Poskytovateľa.

1.3.16 „Sieť internet“ je medzinárodná verejná elektronická komunikačná sieť na prenos dát.

1.3.17 „Služba“ je verejná elektronická komunikačná služba prístupu do Siete internet a ďalšie služby s ňou súvisiace, poskytované prostredníctvom Siete internet alebo v súvislosti s ňou.

1.3.18 „Služba retransmisie“ je služba prenosu nezmenených televíznych, prípadne aj rozhlasových programov a zahŕňa rôzne programové ponuky Poskytovateľa.

1.3.19 „Tarifa“ je sadzobník platných Cien a/alebo poplatkov a iných platieb za Služby, jednorazové, servisné a iné služby Poskytovateľa, vydaný Poskytovateľom. Tarifa je dostupná na ZŠ. Pod pojmom Tarifa sa v Zmluve rozumie platná a účinná Tarifa.

1.3.20 „Zariadenia Poskytovateľa“ sú zariadenia, prostredníctvom ktorých sú poskytované verejné elektronické komunikačné služby (napr. sieť, účastnícky rozvod, Káblový modem, Koncový bod, vedenia, ich príslušenstvo a pridružené prostriedky). Zariadenia Poskytovateľa patria medzi telekomunikačné zariadenia a sú chránené príslušnými ustanoveniami právneho poriadku vrátane Trestného zákona.

1.3.21 „Zmluva“ je Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená medzi Poskytovateľom a Užívateľom. Pozostáva zo všetkých Zmluvných dokumentov označených totožným číslom Zmluvy alebo takých, z ktorých označenia inak nepochybne vyplýva, že tvoria jeden zmluvný celok.

1.3.22 „Zmluvné dokumenty“ sú Podmienky, Formulár, ako aj všetky písomné dohody, dodatky a dokumenty, ktorými sa mení alebo dopĺňa Zmluva.

1.3.23 „Zúčtovacie obdobie“ je obdobie pridelené Užívateľovi Poskytovateľom, ktoré nepresiahne 31 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Jeho začiatok sa neurčuje podľa kalendárneho mesiaca, ale určí ho každému Užívateľovi Poskytovateľ podľa svojich zúčtovacích cyklov. Odo dňa Pripojenia do začiatku Zúčtovacieho obdobia sa vypočíta pomerná časť Ceny.

1.3.24 „ZŠ“ je zákaznícke stredisko Poskytovateľa; jeho kontaktné údaje sú uvedené v úvode týchto Podmienok.

1.3.25 „Miesto inštalácie“ je adresa nehnuteľnosti uvedená vo Formulári, na ktorej sa nachádza Koncový bod.

1.3.26 „Kontaktná adresa“ je adresa Užívateľa uvedená vo Formulári a určená na doručovanie písomností.

1.3.27 „Spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

1.3.28 „Mikropodnik“, „malý podnik“ a „nezisková organizácia“ majú význam podľa Zákona. Ak Zákon alebo Podmienky priznávajú práva spotrebiteľovi, patria aj im, pokiaľ sa ich výslovne nevzdali a Zákon to pripúšťa.

1.3.29 „Trvanlivý nosič“ je prostriedok, ktorý umožňuje uchovať informáciu tak, aby bola dostupná na neskôršie použitie a reprodukovateľná v nezmenenej podobe, najmä listina alebo e-mail.

1.3.30 „Zhrnutie zmluvy“ je dokument s hlavnými podmienkami Zmluvy vyhotovený podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2243.

1.3.31 „Doba viazanosti“ je dohodnuté minimálne obdobie, počas ktorého sa Užívateľ zaviazal odoberať Službu výmenou za cenové alebo iné zvýhodnenie.

1.4 Všetky pojmy definované v tomto článku sa v rovnakom význame používajú vo všetkých Zmluvných dokumentoch, ak nie je výslovne ustanovené inak.

Čl. 2 Podmienky na uzavretie Zmluvy a vymedzenie územia poskytovania Služby
2.1 Poskytovateľ uzavrie Zmluvu s každým záujemcom, ktorý splní podmienky stanovené v týchto Podmienkach, ak nie sú dané dôvody na odmietnutie uzavretia Zmluvy podľa Zákona alebo týchto Podmienok.

2.2 Poskytovateľ je oprávnený odmietnuť uzavretie Zmluvy, ak zo Zákona alebo týchto Podmienok nevyplýva niečo iné, ak:

2.2.1 poskytovanie Služby v požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, alebo

2.2.2 záujemca nedáva záruku, že bude dodržiavať Zmluvu, pretože je dlžníkom Poskytovateľa alebo iného podniku poskytujúceho elektronické komunikačné služby a/alebo siete (ďalej len „podnik elektronických komunikácií“), alebo Poskytovateľ alebo iný podnik elektronických komunikácií už predtým z tohto dôvodu od zmluvy s ním odstúpil alebo ju vypovedal, alebo sa záujemca nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, alebo

2.2.3 jej uzavretie by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo dobrými mravmi, alebo by nebolo spravodlivé to od Poskytovateľa požadovať, alebo

2.2.4 záujemca nesúhlasí s Podmienkami.

2.3 Podmienkou uzavretia Zmluvy je, že záujemca požiada o jej uzavretie a predloží doklady preukazujúce jeho totožnosť, kontaktnú adresu, právo užívať Miesto inštalácie a ďalšie doklady požadované Poskytovateľom. Podrobné informácie o požadovaných dokladoch a ďalších podmienkach sú k dispozícii na ZŠ.

2.4 Podmienky platia pre celé územie Slovenskej republiky, Poskytovateľ však poskytuje Službu len v tých lokalitách, v ktorých to Sieť umožňuje a v ktorých Poskytovateľ začal Službu poskytovať.

2.5 Poskytovateľ je oprávnený odmietnuť uzavretie Zmluvy podľa čl. 2.2.1 najmä v týchto prípadoch:

2.5.1 v Mieste inštalácie nie je vybudovaný Koncový bod,

2.5.2 v danej lokalite to neumožňuje Sieť alebo Poskytovateľ v tejto lokalite nezačal danú Službu poskytovať,

2.5.3 Počítač neumožňuje alebo obmedzuje poskytovanie Služby.

2.6 Poskytovateľ nie je povinný prispôsobovať vybavenie Počítača stanoveným kritériám, ak ich Počítač nespĺňa.

2.7 Pred uzavretím Zmluvy poskytne Poskytovateľ záujemcovi, ktorý je spotrebiteľom, bezplatne na trvanlivom nosiči informácie o Zmluve v rozsahu podľa Zákona a Zhrnutie zmluvy. Mikropodniku, malému podniku a neziskovej organizácii ich poskytne tiež, ibaže výslovne súhlasia, že ich nepotrebujú.

2.8 Ak z technických dôvodov nemožno Zhrnutie zmluvy poskytnúť pred uzavretím Zmluvy, Poskytovateľ ho poskytne bezodkladne po jej uzavretí. Zmluva v takom prípade nadobúda účinnosť až dňom, keď záujemca po doručení Zhrnutia zmluvy potvrdí svoj súhlas so Zmluvou.

2.9 Informácie podľa bodu 2.7 a Zhrnutie zmluvy sa uzavretím Zmluvy stávajú jej súčasťou. Po uzavretí Zmluvy poskytne Poskytovateľ Užívateľovi jej obsah bezplatne na trvanlivom nosiči.

2.10 Záujemca alebo Užívateľ, ktorý žiada o priznanie práv mikropodniku, malého podniku alebo neziskovej organizácie, predloží čestné vyhlásenie o splnení podmienok. Pri dôvodných pochybnostiach môže Poskytovateľ požadovať doklady, ktoré vyhlásenie preukazujú.

2.11 Ak spotrebiteľ uzavrel Zmluvu na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov Poskytovateľa, môže od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu v lehote podľa zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, spravidla do 14 dní odo dňa jej uzavretia. Stačí akékoľvek jednoznačné vyhlásenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči, napríklad e-mailom. Ak spotrebiteľ výslovne požiadal, aby sa Služba začala poskytovať ešte počas lehoty na odstúpenie, zaplatí pomernú časť Ceny za čas do odstúpenia.

Čl. 3 Predmet Zmluvy
3.1 Predmetom Zmluvy v časti týkajúcej sa poskytovania Služby je:

3.1.1 záväzok Poskytovateľa zriadiť Pripojenie, poskytovať Užívateľovi počas trvania Zmluvy Službu a plniť všetky ďalšie povinnosti výslovne uvedené v Zmluve,

3.1.2 záväzok Poskytovateľa poskytnúť Užívateľovi na dobu trvania Zmluvy Zariadenia Poskytovateľa umožňujúce prístup k Službe, a to za depozit, resp. nájomné podľa Tarify,

3.1.3 záväzok Užívateľa platiť Poskytovateľovi za zriadenie Pripojenia a za poskytovanie Služby Cenu podľa Tarify a plniť všetky ďalšie povinnosti vymedzené v Zmluve alebo zo Zmluvy vyplývajúce.

3.2 Ak Poskytovateľ zapožičia Užívateľovi len časť zariadenia, zmluvné ustanovenia sa vzťahujú len na túto časť zariadenia.

3.3 Poskytovateľ pri poskytovaní Služby nezriaďuje konkrétne fyzické pripojenie Počítača do Siete internet a nezabezpečuje jeho funkčnosť a prevádzkyschopnosť. Poskytovateľ nezodpovedá za odstraňovanie ani obstarávanie odstraňovania prípadných porúch a výpadkov takéhoto pripojenia ani za škodu tým spôsobenú Užívateľovi.

3.4 Ustanovenie bodu 3.3 platí rovnako aj pre všetky telekomunikačné zariadenia, systémy a siete, ktoré nie sú súčasťou Siete.

Čl. 4 Obsah Služby
4.1 Aktuálne informácie o rozsahu Služby sú uvedené v Tarife alebo v iných Zmluvných dokumentoch a sú verejne prístupné na ZŠ.

4.2 Poskytovateľ poskytuje Službu ako časovo neobmedzenú službu.

4.3 Súčasťou Služby nie je ochrana pred potenciálnymi hrozbami pre Užívateľa, ktoré vyplývajú z charakteru Siete internet, najmä z jej otvorenosti voči ostatným používateľom kdekoľvek na svete.

Čl. 5 Alternatívne a mimosúdne riešenie sporov
5.1 Ak Užívateľ nesúhlasí s výsledkom reklamácie týkajúcej sa správnosti úhrady alebo kvality Služby alebo so spôsobom jej vybavenia, má právo po reklamačnom konaní podať u Poskytovateľa sťažnosť so žiadosťou o nápravu. Ak Poskytovateľ na žiadosť o nápravu odpovie zamietavo alebo do 30 dní od jej odoslania neodpovie, má Užívateľ právo podať návrh na začatie (§ 126 a § 127 Zákona):

a) alternatívneho riešenia sporu, ak je Užívateľ fyzickou osobou – spotrebiteľom, v súlade so zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, a to na Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Regulačný úrad“) alebo u iného subjektu alternatívneho riešenia sporov podľa vlastného výberu, uvedeného v zozname Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Návrh môže spotrebiteľ podať do 1 roka odo dňa doručenia vybavenia reklamácie. Priebeh alternatívneho riešenia sporu sa riadi zákonom č. 391/2015 Z. z.;

b) mimosúdneho riešenia sporu na Regulačnom úrade, ak ide o iný spor ako spor podľa písm. a), ktorý vznikol v oblasti upravenej Zákonom. Užívateľ, ktorý nie je spotrebiteľom, môže predložiť Regulačnému úradu spor s Poskytovateľom až po reklamačnom konaní, na základe návrhu na mimosúdne riešenie sporu.

5.2 Návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu obsahuje:

a) meno, priezvisko a elektronickú alebo poštovú adresu Užívateľa,

b) názov a sídlo podniku,

c) predmet sporu,

d) odôvodnenie nespokojnosti s výsledkom reklamácie,

e) návrh riešenia sporu.

5.3 Užívateľ predloží návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu bezodkladne, najneskôr do 45 dní odo dňa doručenia výsledku vybavenia reklamácie alebo odo dňa márneho uplynutia lehoty na jej vybavenie. Užívateľ a Poskytovateľ môžu navrhovať dôkazy a ich doplnenie a predkladať podklady potrebné na vecné posúdenie sporu. Regulačný úrad rieši spor nestranne s cieľom jeho urovnania. Lehota na ukončenie mimosúdneho riešenia sporu je 60 dní od podania úplného návrhu, v zložitých prípadoch 90 dní. Výsledkom úspešného vyriešenia sporu je písomná dohoda, ktorá je záväzná pre obe strany sporu.

Čl. 6 Práva a povinnosti Užívateľa
6.1 Užívateľ je povinný umožniť plnenie všetkých povinností a práv Poskytovateľa vrátane poskytnutia súčinnosti požadovanej Poskytovateľom.

6.2 Užívateľ má právo písomne požiadať Poskytovateľa o zmenu Miesta inštalácie v rámci lokality, v ktorej Poskytovateľ poskytuje Službu. Pred zmenou je Užívateľ povinný zaplatiť cenu za zmenu Miesta inštalácie podľa Tarify a ak v novom Mieste inštalácie nie je zriadený Koncový bod, aj cenu za jeho zriadenie. Ak je navrhovaná zmena z technických alebo ekonomických dôvodov pre Poskytovateľa neprijateľná, Poskytovateľ informuje Užívateľa, že môže zotrvať na doterajšom Mieste inštalácie alebo Zmluvu vypovedať.

6.3 Ak je na poskytovanie Služby nutná odborná spolupráca s dodávateľom Počítača, Užívateľ je povinný ju zabezpečiť na svoje náklady. Užívateľ sa zaväzuje oboznámiť sa so zásadami obsluhy sieťových služieb a operačných systémov, ktorých znalosť je potrebná na užívanie Služby.

6.4 Užívateľ dáva Poskytovateľovi súhlas s vykonaním prác súvisiacich s poskytovaním Služby, najmä s odstraňovaním Porúch, opravou, úpravou, montážou, údržbou, nastavením, doplnením, zmenou, premiestnením, revíziou, meraním alebo demontážou Zariadení Poskytovateľa v priestoroch Miesta inštalácie, a ak je to nutné na plnenie predmetu Zmluvy, aj v ostatných priestoroch nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza Koncový bod, a to za prítomnosti Užívateľa alebo jeho zástupcu. Užívateľ sa zaväzuje na požiadanie umožniť Poskytovateľovi prístup do týchto priestorov po celú dobu trvania Zmluvy, ako aj v súvislosti s jej zánikom a po jej zániku. Ak je na to potrebný súhlas tretej osoby, Užívateľ sa zaväzuje ho zabezpečiť. Do činností Poskytovateľa podľa tohto bodu patrí aj právo kontrolovať plnenie povinností Užívateľa, najmä podľa čl. 7.

6.5 Poskytovateľ si vyhradzuje právo pred inštaláciou svojho softvéru do Počítača vykonať na Počítači antivírovú kontrolu. Vykonaním kontroly Poskytovateľ nezaručuje, že kontrola zistí a odstráni všetky vírusy. Poskytovateľ nie je povinný takúto kontrolu vykonať.

6.6 Užívateľ berie na vedomie, že inštalácia, používanie, kontrola, údržba, opravy a odstránenie Zariadení Poskytovateľa môžu viesť k výpadku Služby, prípadne k strate dát na Počítači. Užívateľ je výlučne zodpovedný za zálohovanie dát na Počítači a za uvedenie svojich údajov v Sieti internet a ich prípadné zneužitie. Poskytovateľ nezodpovedá za škodu vzniknutú Užívateľovi v dôsledku uvedených činností, ibaže ju spôsobil zavineným porušením svojich povinností.

6.7 Užívateľ zodpovedá za všetky materiály, informácie a údaje umiestnené na svojej domovskej stránke, ako aj za informácie a údaje použité v súvislosti s užívaním Služby. Užívateľ berie na vedomie, že komunikácia prostredníctvom Siete internet nie je bezpečná a prenášané údaje môžu byť napadnuté alebo stratené, a že existujú aplikácie, prostredníctvom ktorých môžu tretie osoby získať neoprávnený prístup k Počítaču. Poskytovateľ nezodpovedá za škody vyplývajúce z takéhoto prístupu tretích osôb, za stratu dát Užívateľa ani za užívanie takýchto aplikácií Užívateľom.

6.8 Užívateľ je povinný využívať Službu len spôsobom, ktorý je v súlade so Zmluvou a s písomnými návodmi a pokynmi Poskytovateľa (napr. technické podmienky, zásady správneho užívania elektronickej pošty), ak ich Poskytovateľ Užívateľovi poskytne, a najmä dodržiavať zásady správneho užívania podľa čl. 7.

6.9 Užívateľ zodpovedá za zabezpečenie Počítača tak, aby bol chránený pred napadnutím počítačovými vírusmi a aby nemohlo dôjsť k ich šíreniu, napríklad elektronickou poštou alebo do iných sietí.

6.10 Užívateľ je povinný uchovávať PIN kód v tajnosti a neposkytovať ho tretej osobe. Pri podozrení, že sa s ním oboznámila neoprávnená osoba, je povinný písomne požiadať o jeho zmenu. Poskytovateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím PIN kódu neoprávnenou osobou.

Čl. 7 Zásady správneho užívania
7.1 Cieľom povinností Užívateľa podľa tohto článku je najmä zabrániť používaniu Služby spôsobmi, ktoré sú protizákonné, v rozpore s dobrými mravmi alebo ktoré by znížili kvalitu Služby pre ostatných užívateľov.

7.2 Konanie Užívateľa v rozpore s týmto článkom sa považuje za zneužívanie Služby. Ak nie je ďalej ustanovené inak, Poskytovateľ má právo vyzvať Užívateľa, aby od zneužívania upustil. Ak nenastane náprava do 15 dní od zaslania výzvy alebo ak Užívateľ po výzve v porušovaní pokračuje, má Poskytovateľ právo odstúpiť od Zmluvy a zároveň uplatniť aj ostatné práva zo Zmluvy, napríklad náhradu škody. Výčet zásad a nepovolených konaní v tomto článku je demonštratívny; za zneužitie Služby s rovnakými právnymi následkami sa považuje aj iné konanie, ktoré možno odôvodnene tak posudzovať.

7.3 Poskytovateľ je pri zistení zneužívania oprávnený aj dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie Služby, a to až do odstránenia zneužívania alebo vykonania technických opatrení, ktoré mu zamedzia.

7.4 Užívateľ sa zaväzuje neodoberať ani neužívať taký rozsah Služby, ktorý si s Poskytovateľom zmluvne nedohodol a za ktorý neplatí podľa čl. 10.1, a nevykonať ani nikomu neumožniť neoprávnené zásahy do Siete, ktoré by také užívanie umožnili. Ak Poskytovateľ pri technickom audite Siete alebo inak zistí sprístupnenie rozsahu Služby, na ktorý Užívateľ nie je oprávnený, môže postupovať podľa čl. 7.11.

7.5 Užívateľ sa zaväzuje užívať Službu výhradne pre svoju potrebu a bez predchádzajúceho písomného súhlasu Poskytovateľa ju nesmie využívať inak. Najmä nie je oprávnený zdieľať Službu s tretou osobou ani umožniť jej bezplatné alebo komerčné užívanie tretej osobe. Bezplatné využívanie Služby môže umožniť blízkym osobám (§ 116 Občianskeho zákonníka) v mieste zriadeného Koncového bodu. Za obchodnú aktivitu, ktorú Užívateľ nesmie vykonávať, sa považuje najmä:

7.5.1 poskytovanie prístupu do Siete internet tretím osobám prostredníctvom Pripojenia Užívateľa.

Užívateľ zodpovedá za škodu vzniknutú v dôsledku neoprávneného užívania Služby treťou osobou. Pri porušení povinností podľa Podmienok vrátane tohto bodu je Poskytovateľ oprávnený účtovať Užívateľovi zmluvnú pokutu vo výške podľa Tarify za každé také porušenie a Užívateľ je povinný ju zaplatiť. Nárok na náhradu škody presahujúcej zmluvnú pokutu tým nie je dotknutý.

7.6 Pri používaní Služby je Užívateľ povinný (I) riadne používať všetky technické prostriedky a zariadenia, najmä Zariadenia Poskytovateľa, (II) brať ohľad na práva a oprávnené záujmy ostatných užívateľov a (III) dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a dobré mravy. Zakázané je najmä:

úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodiť Sieť alebo jej časť,
zasahovať do Siete a Zariadení Poskytovateľa, najmä pripájať iné zariadenia, než pre ktoré je Koncový bod zriadený, prekládať Koncový bod alebo Koncové body a zvyšovať ich počet.
Zásahy do Siete a Zariadení Poskytovateľa smú vykonávať len osoby poverené Poskytovateľom.

7.7 Užívateľ sa zaväzuje nepripájať ku Koncovému bodu viac ako jeden Káblový modem a ku Káblovému modemu viac ako jeden Počítač, ak Tarifa pre odoberanú Službu neustanovuje inak.

7.8 Poskytovateľ je povinný zabezpečiť riadnu dostupnosť Služby, čo nie je možné, ak je Sieť preťažená. Užívatelia sú preto oprávnení využívať Službu len v rámci povolenej kapacity. Poskytovateľ môže stanoviť povolený objem prenesených dát pre jednotlivé rozsahy Služby. Ak Užívateľ dosiahne 90 % povoleného objemu za určenú dobu, Poskytovateľ mu zašle oznámenie s uvedením právnych následkov. Pri dosiahnutí 100 % povoleného objemu má Poskytovateľ právo obmedziť poskytovanie Služby zníženou rýchlosťou prenosu dát. Povolený objem, obdobie, za ktoré sa počíta, a rýchlosť po jeho vyčerpaní musí uvádzať Tarifa alebo Zmluva; po uplynutí tohto obdobia sa pôvodná rýchlosť obnoví automaticky.

7.9 Pri posielaní a prijímaní elektronickej pošty sa za konanie v zlom úmysle považuje najmä:

vyhrážanie sa, urážanie alebo obťažovanie ostatných užívateľov nevhodným slovníkom alebo frekvenciou či veľkosťou správ,
posielanie a podnecovanie posielania reťazových listov (chain letters) bez ohľadu na to, či ich adresát chce prijať,
odoslanie správy s adresou elektronickej pošty tretej osoby v adrese odosielateľa bez súhlasu oprávneného užívateľa tejto adresy,
posielanie hromadných alebo komerčných správ spôsobom známym ako „spamming“, najmä hromadných správ s obchodným obsahom, oznámení, žiadostí o charitatívne príspevky, podpisových petícií a správ s náboženským obsahom,
posielanie e-mailových bômb, teda správ zasielaných obeti vo veľkom počte,
posielanie veľkých správ a súborov s úmyslom narušiť server alebo e-mailový účet,
preťaženie Siete internet alebo Siete, ktoré vedie k zníženiu rýchlosti alebo k čiastočnému či úplnému výpadku Siete.
7.10 Pri používaní Služby je Užívateľ povinný (I) riadne používať všetky technické, hardvérové a softvérové prostriedky a zariadenia, najmä Zariadenia Poskytovateľa, (II) brať ohľad na práva a záujmy ostatných užívateľov a (III) dodržiavať dobré mravy. Zakázané sú najmä tieto aktivity:

získavanie prístupu do počítačových systémov, sietí, údajov a softvéru bez povolenia alebo súhlasu („hacking“), vrátane pokusu o testovanie zraniteľnosti systému alebo siete či o porušenie bezpečnostných opatrení bez výslovného povolenia vlastníka,
modifikácia alebo zničenie dát iných užívateľov,
rozširovanie vírusov,
používanie a šírenie nástrojov ohrozujúcich bezpečnosť dátovej siete alebo umožňujúcich jej narušovanie,
porušovanie etických pravidiel správania v Sieti internet,
monitorovanie, skenovanie alebo kopírovanie dát na počítačoch alebo portoch iných užívateľov.
7.11 Ak Užívateľ porušuje pravidlá podľa čl. 7.4, 7.9 a 7.10, je Poskytovateľ oprávnený okamžite pozastaviť poskytovanie Služby na ochranu ostatných užívateľov a Siete a následne Užívateľa informovať o dôvodoch. Poskytovateľ je tiež oprávnený okamžite odstúpiť od Zmluvy. Ak od Zmluvy neodstúpil, znovu Užívateľa pripojí, len ak Užívateľ dostatočne preukáže, že v tejto činnosti nebude pokračovať, a zaplatí cenu za znovupripojenie.

7.12 Užívateľ nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasahovať do Zariadení Poskytovateľa, najmä upravovať ich technické parametre alebo programové vlastnosti a pripájať k nim iné zariadenia, než pre ktoré sú určené. Zásahy do Zariadení Poskytovateľa smú vykonávať len osoby poverené Poskytovateľom.

7.13 Ak Poskytovateľ zistí porušenie pravidiel podľa tohto článku, je oprávnený okamžite pozastaviť poskytovanie Služby na ochranu svojich zmluvných záujmov a Zariadení Poskytovateľa a následne Užívateľa informovať o dôvodoch. Na zabezpečenie svojich nárokov môže požadovať zloženie finančnej zábezpeky alebo odstúpiť od Zmluvy. Ak od Zmluvy neodstúpil, opätovne sprístupní Službu po úhrade ceny za opätovnú Aktiváciu podľa Tarify a všetkých záväzkov Užívateľa vzniknutých aj pri iných službách.

7.14 V diskusných skupinách (newsgroups) nie sú povolené a za porušenie Zmluvy sa považujú najmä:

zámerná distribúcia reklamných alebo propagačných materiálov,
umiestňovanie správ porušujúcich práva duševného vlastníctva tretích strán, napríklad autorské práva k softvéru, hudbe a fotografiám,
umiestňovanie veľkého počtu tej istej správy do rôznych skupín,
umiestňovanie reťazových listov,
umiestňovanie správ, ktoré sa netýkajú témy danej skupiny,
falšovanie informácií v záhlaví správy,
umiestňovanie správ pod menom iného užívateľa s cieľom zabrániť mu v používaní Siete internet.
7.15 Pri používaní chatu je Užívateľ povinný zdržať sa najmä:

nadávania,
porušovania práv duševného vlastníctva tretích strán,
šírenia protiprávnych informácií,
obťažovania, vyhrážania alebo úmyselného vnucovania sa ostatným užívateľom,
„scrollingu“ (opakovaného kopírovania textu do miestnosti chatu),
vytvárania miestností chatu s urážlivými názvami a používania urážlivých prezývok,
reklamy alebo propagácie.
7.16 Pri umiestňovaní informácií na domovské stránky je Užívateľ povinný dodržiavať najmä tieto obmedzenia:

neporušovať práva duševného vlastníctva tretích strán,
neumiestňovať protiprávny materiál, napríklad rasistický obsah alebo detskú pornografiu,
domovské stránky nevyužívať komerčne,
nešíriť informácie, ktoré by mohli škodiť Poskytovateľovi.
Čl. 7a Kvalita služby prístupu k internetu
7a.1 Poskytovateľ poskytuje Službu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 o prístupe k otvorenému internetu. Parametre kvality dodržiava na Koncovom bode. Nezodpovedá za zhoršenie kvality spôsobené Počítačom, Prijímačom, vnútorným rozvodom za Koncovým bodom ani ich nastavením.

7a.2 Pre každý program Služby uvádza Zmluva alebo Tarifa tieto rýchlosti v smere k Užívateľovi aj od neho:

inzerovaná rýchlosť – rýchlosť, ktorú Poskytovateľ uvádza v ponúkach a reklame; ak nie je určené inak, rovná sa maximálnej rýchlosti,
maximálna rýchlosť – rýchlosť, ktorú môže Užívateľ očakávať aspoň raz denne,
bežne dostupná rýchlosť – najmenej 60 % maximálnej rýchlosti, dostupná aspoň 60 % času v každom 24-hodinovom období,
minimálna rýchlosť – najmenej 20 % maximálnej rýchlosti; ak je Užívateľ v omeškaní s platbou, 256 kbit/s.
7a.3 Rýchlosť k jednotlivým serverom v Sieti internet závisí aj od ich pripojenia a vyťaženia, za ktoré Poskytovateľ nezodpovedá. Poskytovateľ zodpovedá za rýchlosť v rámci Siete a jej prepojenia do Siete internet.

7a.4 Nižšia rýchlosť sa môže prejaviť najmä pomalším sťahovaním súborov a načítaním stránok, nižšou kvalitou alebo prerušovaním videa a obmedzenou funkčnosťou aplikácií, ktoré potrebujú určitú rýchlosť.

7a.5 Ak skutočná rýchlosť výrazne, nepretržite alebo opakovane nedosahuje hodnoty podľa bodu 7a.2, má Užívateľ právo na reklamáciu podľa čl. 14.

7a.6 Opatrenia na riadenie prevádzky uplatňuje Poskytovateľ len v rozsahu, ktorý dovoľuje nariadenie (EÚ) 2015/2120, a informácie o nich zverejňuje na www.xxxxx.sk. Ak je súčasťou Služby filtrovanie komunikácie (napr. firewall), Poskytovateľ ho na žiadosť Užívateľa vypne.

7a.7 Poskytovateľ bezodkladne zamedzí prístup k webovému sídlu, ak mu to uloží príkaz súdu podľa osobitného predpisu; za škodu tým spôsobenú nezodpovedá.

Čl. 8 Spracúvanie osobných údajov Užívateľa
8.1 Poskytovateľ je oprávnený v súlade s § 110 ods. 2 Zákona na účely uzavretia a plnenia Zmluvy, jej zmeny a ukončenia, faktúrácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok bez súhlasu Užívateľa získavať a spracúvať tieto osobné údaje Užívateľa: telefónne číslo, výšku neuhradených záväzkov, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti, štátnu príslušnosť, pri fyzickej osobe – podnikateľovi obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo a pri právnickej osobe obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ako aj e-mailovú adresu, ak ju Užívateľ má. Poskytovateľ má právo tieto údaje spracúvať do splnenia účelu ich spracúvania. Pri uzatváraní Zmluvy môže požadovať predloženie dokladu totožnosti alebo z neho elektronicky odčítať údaje na overenie správnosti poskytnutých údajov.

8.2 Podniky poskytujúce verejné siete alebo služby podľa Zákona si môžu na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov vzájomne poskytovať nevyhnutné údaje podľa bodu 8.1 o svojich dlžníkoch alebo o osobách, ktoré odcudzili, poškodili alebo zneužili telekomunikačné zariadenia alebo služby, a to na účel posúdenia, či záujemca poskytuje záruku dodržiavania zmluvy (§ 86 ods. 1 písm. c) Zákona), ak Zákon neustanovuje inak.

8.3 Poskytovateľ získava a spracúva osobné údaje v súlade a len v rozsahu ustanovenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (GDPR) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „ZOOÚ“).

8.4 Poskytovateľ je na základe príslušných právnych predpisov oprávnený bez súhlasu Užívateľa spracúvať jeho titul, meno, priezvisko a adresu na účely poštového styku a evidencie týchto údajov.

8.5 Užívateľ je povinný písomne informovať Poskytovateľa o každej zmene osobných údajov uvedených v Zmluve najneskôr do 15 dní odo dňa zmeny. Táto povinnosť sa primerane vzťahuje aj na Užívateľa – právnickú osobu, pokiaľ ide o jeho základné identifikačné údaje.

8.6 Ak Užívateľ nesplní povinnosť podľa bodu 8.5, Poskytovateľ v tomto rozsahu nezodpovedá za plnenie svojich povinností pri spracúvaní osobných údajov ani za ujmu, ktorá Užívateľovi v tejto súvislosti vznikne.

8.7 Poskytovateľ môže Užívateľa na kontaktné údaje, ktoré získal pri poskytovaní Služby, informovať o svojich službách a zasielať mu ponuky podobných služieb. Užívateľ môže takéto používanie svojich údajov kedykoľvek bezplatne odmietnuť e-mailom alebo písomne a Poskytovateľ ho o tejto možnosti poučí v každej elektronicky zaslanej ponuke. Na iné marketingové účely spracúva Poskytovateľ osobné údaje len so samostatným súhlasom, ktorý nie je podmienkou uzavretia Zmluvy.

8.8 Poskytovateľ je oprávnený v súlade s príslušnými právnymi predpismi poveriť spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa, ktorý ich bude spracúvať v mene Poskytovateľa. Zoznam sprostredkovateľov je zverejnený na www.xxxxx.sk.

8.9 Poskytovateľ spracúva osobné údaje Užívateľa na vopred určený účel v informačnom systéme, ktorého prevádzkovateľom je Poskytovateľ.

8.10 Poskytovateľ zlikviduje osobné údaje Užívateľa bezodkladne po splnení účelu ich spracúvania. Po zániku Zmluvy však nie je oprávnený zlikvidovať osobné údaje pred uplynutím lejôt stanovených osobitnými predpismi, a to ani na písomnú žiadosť Užívateľa.

Čl. 9 Práva a povinnosti Poskytovateľa
9.1 Poskytovateľ je povinný, ak je to možné, vopred a včas vhodným spôsobom oznámiť Užívateľovi obmedzenie, prerušenie, zmeny alebo iné nepravidelnosti v poskytovaní Služby.

9.2 Poskytovateľ je oprávnený zaviesť dodatočné spôsoby ochrany Siete, ak je to potrebné na ochranu Užívateľa alebo Siete a ak to Užívateľovi nespôsobí dodatočné neprimerané náklady.

9.3 Poskytovateľ je oprávnený uskutočniť softvérové alebo hardvérové zmeny v Sieti, ak nemajú za následok trvalé podstatné zníženie kvality Služby.

9.4 Poskytovateľ je na ochranu Siete a Služby oprávnený vykonávať antivírovú a antispamovú kontrolu elektronickej pošty Užívateľa. Ak softvér identifikuje v správe vírus alebo ju označí za spam, môže Poskytovateľ takúto správu odstrániť. Poskytovateľ má právo vložiť do správy oznam o vykonaní kontroly.

9.5 Poskytovateľ má právo požadovať od Užívateľa čiastočnú úhradu Ceny ešte pred skončením Zúčtovacieho obdobia, najmenej vo výške Ceny podľa Tarify, na základe čiastkovej faktúry, najmä ak Užívateľ:

9.5.1 má dlh voči Poskytovateľovi, alebo

9.5.2 podľa uváženia Poskytovateľa nebude v budúcnosti schopný riadne hradiť svoje finančné záväzky.

9.6 Poskytovateľ má právo podmieniť poskytnutie Služby zložením zábezpeky v prípadoch, ktoré sú v Podmienkach dôvodom na dočasné prerušenie alebo obmedzenie Služby, ak Užívateľ neposkytuje záruku riadneho a včasného plnenia záväzkov zo Zmluvy alebo v prípadoch osobitne dohodnutých s Užívateľom.

9.7 Ak Užívateľ neuhradí cenu za poskytnuté Služby ani do 45 kalendárnych dní odo dňa splatnosti, Poskytovateľ je oprávnený uspokojiť svoje splatné pohľadávky zo zloženej zábezpeky.

9.8 Užívateľ súhlasí s tým, že Poskytovateľ môže viesť databázu operácií uskutočnených Užívateľom v rámci Siete i mimo nej a merať objem prenášaných dát svojimi technickými prostriedkami, výlučne na účely súvisiace s poskytovaním Služby. Poskytovateľ považuje takto získané údaje za dôverné.

9.9 Poskytovateľ je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti o vstupe na nehnuteľnosť najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv zo Zmluvy alebo poruchy na vedení môže vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade vlastníka alebo užívateľa upovedomí bezodkladne.

9.10 Poskytovateľ je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať Sieť a stavať jej vedenia na nehnuteľnosti Užívateľa, vstupovať na ňu v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení a vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, a to aj v súvislosti s výkonom práv a povinností zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, údržbou, technickým auditom Siete alebo činnosťami podľa čl. 11.

9.11 Poskytovateľ si vyhradzuje právo meniť ponúkané televízne a rozhlasové programy vo svojej programovej ponuke, ako aj trvale alebo prechodne znížiť ich celkový počet. Ak má zmena na Užívateľa negatívny vplyv, najmä ak ide o zníženie počtu programov, postupuje Poskytovateľ podľa čl. 18.

Čl. 10 Cena
10.1 Užívateľ je povinný platiť (I) Cenu v pravidelných opakovaných platbách na každé Obdobie vopred, ktorá zahŕňa používanie Pripojenia na Sieť, poskytovanie Služby a poskytnutie Káblového modemu, (II) cenu za jednorazové služby a (III) iné platby, napríklad depozit. Pri každej platbe je povinný uviesť variabilný symbol. Sadzby cien a jednorazových platieb sú uvedené v Tarife.

10.2 Vyúčtovanie cien za poskytnuté služby sa uskutočňuje v pravidelných Zúčtovacích obdobiach. Na určenie výšky cien sú rozhodujúce údaje z evidencie Poskytovateľa.

10.3 Užívateľ má právo zvoliť si spôsob platby a Obdobie vyznačením vo Formulári. Spôsob platby a Obdobie možno meniť dohodou zmluvných strán podľa čl. 17.2. Vo výnimočných prípadoch, napr. pri zmene zúčtovacích cyklov, je Poskytovateľ oprávnený zmeniť Obdobie aj jednostranne.

10.4 Posledným dňom splatnosti Ceny je 15. deň po začiatku aktuálneho Zúčtovacieho obdobia, ak nie je v Podmienkach, v Zmluve alebo na faktúre uvedené inak. Pri čiastkovej faktúre podľa čl. 9.5 je posledným dňom splatnosti 7. kalendárny deň po jej vystavení.

10.5 Cena sa platí vopred na Obdobie, v ktorom bude Služba poskytovaná. Posledným dňom splatnosti je 15. deň po začiatku Obdobia, ak nie je v Zmluve alebo na faktúre uvedené inak.

10.6 Všetky platby podľa Zmluvy je Užívateľ povinný riadne a včas uhrádzať na bankový účet Poskytovateľa uvedený vo Formulári, ak Poskytovateľ neoznámi iný účet, alebo v ZŠ, a to v lehote podľa bodov 10.4 a 10.5. Zaplatením riadne a včas sa rozumie pripísanie úhrady v plnej výške na účet Poskytovateľa najneskôr v posledný deň splatnosti. Faktúra zasielaná Užívateľovi sa v prípade pochybností považuje za doručenú 5. pracovný deň po jej odoslaní. Odoslaním sa rozumie odovzdanie zásielky na poštovú prepravu na poslednú známu Kontaktnú adresu alebo zaslanie na Adresu elektronickej pošty.

10.7 Užívateľ je povinný pri úhrade Ceny uviesť na platobnom doklade úplné a správne údaje vrátane variabilného symbolu. Ak pre nesplnenie tejto povinnosti nemožno úhradu priradiť k účtu Užívateľa, považuje sa to za omeškanie Užívateľa s úhradou Ceny.

10.8 Poskytovateľ nie je povinný začať poskytovať Službu skôr, ako Užívateľ zaplatí Cenu na príslušné Obdobie, cenu za zriadenie Koncového bodu, ak sa zriaďuje, prípadne cenu za Pripojenie alebo znovupripojenie.

10.9 Užívateľ nemá právo robiť akékoľvek zrážky alebo zmeny cien alebo platieb.

10.10 Poskytovateľ je oprávnený jednostranne započítať svoje pohľadávky zo Zmluvy proti pohľadávkam Užívateľa.

10.11 Pri neuhradení splatného peňažného záväzku je Poskytovateľ oprávnený účtovať úrok z omeškania, a to voči Užívateľovi, ktorý je podnikateľom, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania a voči spotrebiteľovi vo výške podľa Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov a Užívateľ je povinný uhradiť všetky náklady na vymoženie dlžnej sumy vrátane nákladov na upomienky. To platí aj vtedy, ak k omeškaniu dôjde pre nesprávne alebo neúplné údaje pri platbe alebo pre okolnosti na strane banky či iného subjektu, prostredníctvom ktorého Užívateľ platí.

10.12 Cenu uhradenú na Obdobie, v ktorom Užívateľ po zániku Zmluvy už Službu nevyužíval, si Poskytovateľ môže ponechať len pri zániku Zmluvy odstúpením zo strany Poskytovateľa. V ostatných prípadoch sa Užívateľovi na jeho písomnú žiadosť vráti pomerná časť uhradenej Ceny v rovnakej lehote ako depozit.

10.13 Pri zániku Zmluvy sú cena za zriadenie a aktiváciu Pripojenia, cena za zriadenie Koncového bodu a iné jednorazové platby nevratné.

10.14 Zánik Zmluvy nemá vplyv na právo Poskytovateľa na zaplatenie pohľadávok vzniknutých v súvislosti so Zmluvou.

10.15 Poskytovateľ má právo na úhradu Ceny podľa Zmluvy bez ohľadu na to, či Užívateľ Službu skutočne využíval.

Čl. 11 Pozastavenie poskytovania Služby
11.1 Ak nie je dohodnuté inak, Užívateľ má právo mesiac vopred písomne požiadať o pozastavenie poskytovania Služby najviac dvakrát za kalendárny rok, spolu najviac na tri mesiace, pričom medzi dvomi pozastaveniami musí uplynúť aspoň jeden mesiac. V žiadosti musí uviesť dátum žiadaného znovupripojenia, inak Poskytovateľ nie je povinný žiadosti vyhovieť. Po znovupripojení je Užívateľ povinný zaplatiť cenu za znovupripojenie podľa Tarify. O pozastavenie nemožno požiadať na obdobie plynutia výpovednej lehoty.

11.2 Akékoľvek porušenie čl. 7 Užívateľom sa považuje za zneužívanie Služby a podstatné porušenie Zmluvy. Poskytovateľ je z tohto dôvodu, ako aj pri inom zneužití Služby, oprávnený okamžite pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie Služby aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak čl. 7 neustanovuje inak. O pozastavení alebo obmedzení informuje Užívateľa najneskôr do 7 pracovných dní. Ak Užívateľ zabezpečí nápravu a zaplatí cenu za znovupripojenie podľa Tarify, Poskytovateľ na jeho písomnú žiadosť v primeranej lehote obnoví Službu v pôvodnom rozsahu.

11.3 Poskytovateľ je oprávnený dočasne pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie Služby v potrebnom rozsahu bez toho, aby to bolo porušením Zmluvy, z dôvodu verejnej bezpečnosti alebo iného verejného záujmu, vyššej moci, rozhodnutia príslušného orgánu, opráv a prác potrebných na prevádzku, revíziu, údržbu alebo zvýšenie kapacity Siete alebo na predchádzanie chybám v Sieti. Pozastavenie alebo obmedzenie oznámi Užívateľovi podľa možnosti vopred, inak v primeranej lehote, spolu s dôvodom a predpokladanou dobou trvania.

11.4 Ak Užívateľ nezaplatí splatnú Cenu alebo iný splatný záväzok voči Poskytovateľovi ani do 15 dní odo dňa splatnosti, Poskytovateľ mu zašle upozornenie s primeranou lehotou na zaplatenie, najmenej 7 dní. Počas tejto lehoty môže Poskytovateľ Službu prístupu k internetu obmedziť najviac na minimálnu rýchlosť 256 kbit/s. Ak Užívateľ nezaplatí ani v tejto lehote, Poskytovateľ je oprávnený prerušiť poskytovanie Služby bez toho, aby to bolo porušením Zmluvy, a to do úplného zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom a ceny za znovupripojenie podľa Tarify alebo do zániku Zmluvy. Po zaplatení Poskytovateľ Službu bezodkladne obnoví.

11.5 Poskytovateľ je oprávnený dočasne pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie Služby bez toho, aby to bolo porušením Zmluvy, z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok Užívateľom, a to po predchádzajúcom náležitom upozornení.

11.6 Poskytovateľ je oprávnený ponechať si Cenu v celom rozsahu aj za čas, počas ktorého je poskytovanie Služby pozastavené alebo obmedzené podľa čl. 7 alebo bodov 11.2 až 11.4.

Čl. 12 Zodpovednosť za škodu
12.1 Poskytovateľ zodpovedá za súlad Služby so Zmluvou a technickými požiadavkami vyplývajúcimi z právnych predpisov, avšak len po rozhranie Siete. Za škodu zodpovedá len vtedy, ak bola spôsobená zavineným porušením jeho povinností zo Zmluvy, v rozsahu a spôsobom podľa týchto Podmienok. Poskytovateľ za škodu nezodpovedá, ak preukáže, že za daných okolností vykonal všetky potrebné úkony na predchádzanie škode alebo jej odstránenie.

12.2 Poskytovateľ nezodpovedá za obsah a využitie Služby, za informácie a dáta dostupné v Sieti internet, hoci sú prístupné a používané prostredníctvom Služby, ani za prenos údajov prostredníctvom Siete internet.

12.3 Poskytovateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú pripojením alebo používaním koncového telekomunikačného zariadenia ani za jeho funkčnosť a prevádzku.

12.4 Poskytovateľ nezodpovedá za škody a iné ujmy súvisiace s obsahom a bezpečnosťou prenášaných správ. Nezodpovedá ani za škodu vzniknutú odstránením správy, v ktorej softvér identifikoval vírus alebo ju označil za spam, a to ani vtedy, ak softvér správu vyhodnotil nesprávne.

12.5 Poskytovateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú pripojením technicky nevyhovujúceho Prijímača, za jeho funkčnosť alebo prevádzku, za odstraňovanie jeho porúch a výpadkov ani za škodu spôsobenú v ich dôsledku.

12.6 Poskytovateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú nevhodnosťou Počítača ani za jeho funkčnosť alebo prevádzku.

12.7 Užívateľ je povinný dbať, aby na Zariadeniach Poskytovateľa nevznikla škoda, a to ani v dôsledku náhodnej udalosti. Užívateľ preberá zodpovednosť za akúkoľvek, aj náhodnú škodu na Zariadeniach Poskytovateľa umiestnených v Mieste inštalácie alebo v jeho priestoroch, a to od ich umiestnenia až do ich odovzdania Poskytovateľovi.

12.8 V prípade vzniku škody, za ktorú Poskytovateľ zodpovedá, je povinný ju nahradiť v rozsahu podľa tohto článku, nie však ušlý zisk. Náhrada škody vzniknutej neposkytovaním Služby alebo jej poskytovaním s podstatnými vadami je obmedzená do výšky Ceny, ktorú Užívateľ za dotknutú Službu zaplatil za posledných 12 mesiacov. Obmedzenie sa neuplatní na škodu spôsobenú úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou ani na škodu na zdraví.

12.9 Užívateľ nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností Poskytovateľa spôsobilo konanie Užívateľa, porušenie jeho povinností alebo nedostatok jeho súčinnosti. Nemá nárok ani na náhradu tej časti škody, ktorá vznikla nesplnením jeho zákonnej povinnosti predchádzať vzniku škody alebo obmedziť jej rozsah.

12.10 Povinnosti Poskytovateľa sa považujú za splnené a Poskytovateľ nezodpovedá za škodu aj vtedy, ak:

12.10.1 škodu spôsobil Káblový modem alebo zariadenie, ktoré Užívateľovi nedodal Poskytovateľ,

12.10.2 škoda vznikla nesprávnym používaním Káblového modemu,

12.10.3 Užívateľ neposkytol dostatočnú súčinnosť pri odstraňovaní Poruchy, najmä ju nenahlásil alebo neumožnil vstup,

12.10.4 Porucha bola odstránená v lehote podľa čl. 13.4 a Užívateľovi bola vrátená pomerná časť Ceny podľa čl. 14.4, alebo

12.10.5 poskytovanie Služby bolo pozastavené alebo obmedzené v súlade s Podmienkami.

12.11 Poskytovateľ nezodpovedá za škody spôsobené zneužitím prístupového hesla Užívateľa. Užívateľ zodpovedá za neautorizované pripojenie do Siete, ak svoje heslo dostatočne neutajil alebo s ním nenakladal ako s Dôvernou informáciou.

12.12 Poskytovateľ je oprávnený podľa vlastného výberu nahradiť Užívateľovi škodu, za ktorú zodpovedá, v peňažnej forme alebo uvedením do pôvodného stavu, ak je to možné.

12.13 Užívateľ zodpovedá za škodu spôsobenú porušením svojich povinností zo Zmluvy, najmä za škodu na Sieti spôsobenú (I) použitím zariadenia, ktoré nevlastní a neprevádzkuje Poskytovateľ, (II) pripojením neautorizovaného Počítača na Sieť alebo (III) nedostatočnou súčinnosťou pri odstraňovaní Porúch.

12.14 Užívateľ zodpovedá za škodu, ktorá Poskytovateľovi vznikne zneužitím Služby podľa čl. 7.

12.15 Užívateľ ani Poskytovateľ nezodpovedajú za škodu vzniknutú v dôsledku vyššej moci.

12.16 Za vyššiu moc sa na účely Zmluvy považuje najmä vojna, sabótáž, rebélia, explózia alebo jej hrozba, prírodná katastrofa, oheň, štrajk, konanie na príkaz štátnych orgánov na obranu štátu, polície alebo iných orgánov oprávnených zákonom a rozhodnutia alebo konania orgánov verejnej správy.

Čl. 13 Odstraňovanie Porúch
13.1 Užívateľ je povinný oznámiť Poskytovateľovi každú Poruchu ihneď po jej zistení a poskytnúť súčinnosť pri jej odstraňovaní podľa čl. 6.1 a 6.4.

13.2 Poskytovateľ zodpovedá za Poruchu len vtedy, ak ju spôsobil zavineným porušením svojich povinností zo Zmluvy. Za Poruchu nezodpovedá, ak preukáže, že za daných okolností vykonal všetky predpokladateľné úkony na jej predchádzanie alebo odstránenie.

13.3 Užívateľ zodpovedá za Poruchu, (I) ktorú spôsobil porušením svojich povinností zo Zmluvy, (II) ktorá vznikla zneužitím Služby podľa čl. 7 alebo (III) ktorá vznikla mimo Siete na strane Užívateľa, vrátane Poruchy Počítača.

13.4 Pri Poruche, za ktorú zodpovedá Poskytovateľ podľa bodu 13.2, je Poskytovateľ povinný odstrániť ju v najkratšom možnom čase po oznámení Užívateľa. Táto povinnosť platí, len ak odstránenie Poruchy závisí výlučne od technických a personálnych kapacít Poskytovateľa; v ostatných prípadoch určí Poskytovateľ primeranú lehotu podľa povahy Poruchy. Povinnosť neplatí najmä vtedy, ak Porucha súvisí so službami iných poskytovateľov alebo so sieťou či zariadeniami mimo Siete.

13.5 Ak Porucha vznikla v Sieti a Užívateľ za ňu nezodpovedá, Poskytovateľ ju odstráni bezplatne a na svoje náklady. Ak za Poruchu zodpovedá Užívateľ, Poskytovateľ ju odstráni na jeho žiadosť a Užívateľ zaplatí cenu výjazdu podľa Tarify a skutočné náklady. Cenu výjazdu zaplatí Užívateľ aj vtedy, ak (I) neumožnil Poskytovateľovi vstup do Miesta inštalácie alebo ostatných priestorov nehnuteľnosti podľa čl. 6.4, (II) išlo o plané alebo klamlivé oznámenie Poruchy alebo (III) Poskytovateľ na jeho žiadosť zasahoval do Počítača, najmä vykonal jeho nastavenie.

13.6 Ak Poruchu nemožno odstrániť pre prekážku na strane Užívateľa, Poskytovateľ nie je v omeškaní, kým prekážka trvá.

13.7 Ak Užívateľ protiprávne znemožňuje odstránenie Poruchy, ktorá sa týka viacerých užívateľov, zodpovedá za všetky škody, ktoré tým Poskytovateľovi vzniknú.

13.8 Poruchy je oprávnený odstraňovať iba Poskytovateľ. Ak Poskytovateľ zistí neoprávnený zásah do Siete, ktorým mu vznikla škoda, Užívateľ je povinný nahradiť túto škodu aj všetky náklady spojené s odstránením Poruchy.

13.9 V súlade s čl. 6.6 Poskytovateľ nezodpovedá za ujmu alebo škodu súvisiacu s poškodením alebo stratou dát Užívateľa pri odstraňovaní Poruchy alebo pri zásahoch do Zariadení Poskytovateľa.

Čl. 14 Reklamačný poriadok
14.1 Tento článok upravuje postup Poskytovateľa a Užívateľa pri reklamáciách a rozhodovanie o ich vybavení podľa platných právnych predpisov.

14.2 Užívateľ je oprávnený písomne reklamovať správnosť účtovania Ceny (súlad účtovanej ceny s Tarifou) do 30 dní odo dňa doručenia faktúry alebo zistenia vady poskytnutej služby či zariadenia. Reklamácia správnosti účtovania nemá odkladný účinok na povinnosť zaplatiť príslušnú platbu.

14.3 Užívateľ je oprávnený reklamovať vadnosť (kvalitu) poskytnutej Služby, obmedzenia prístupu k informáciám a ich obsahu, obmedzenia šírenia informácií, využívania aplikácií a služieb a využívania koncového zariadenia podľa vlastného výberu. Reklamáciu podáva e-mailom, poštou alebo osobne v ZŠ, a to do 30 dní odo dňa, keď zistil vadu, inak toto právo zaniká.

14.4 Užívateľ má právo na vrátenie pomernej časti Ceny za čas, počas ktorého mu Služba nebola poskytovaná z dôvodov na strane Poskytovateľa, najmä pre Poruchu, za ktorú zodpovedá Poskytovateľ podľa čl. 13. Pomerná časť sa počíta za každých dokončených 24 hodín neposkytovania Služby. Právo si Užívateľ uplatní u Poskytovateľa najneskôr do troch mesiacov odo dňa obnovenia poskytovania Služby, inak zanikne. Doba neposkytovania Služby sa počíta od jej ohlásenia Užívateľom, ak Poskytovateľ nezistí skorší začiatok.

14.5 Služba je poskytnutá vadne (nekvalitne), ak rozsahom alebo kvalitou nezodpovedá podmienkam podľa Zmluvy.

14.6 Ak Užívateľ neuplatní reklamáciu v lehôtach podľa bodov 14.2 a 14.3, Poskytovateľ nie je povinný ju prešetrovať.

14.7 Ak Užívateľ zmešká zo závažných dôvodov lehotu na reklamáciu, môže písomne požiadať o odpustenie zmeškania. Poskytovateľ ho môže odpustiť, ak Užívateľ preukáže závažné dôvody a uplatní reklamáciu do 10 dní po ich zániku. Odpustenie nie je možné, ak uplynuli viac ako 3 mesiace odo dňa, keď mohla byť reklamácia uplatnená prvýkrát.

14.8 Poskytovateľ oznámi Užívateľovi výsledok prešetrenia reklamácie na trvanlivom nosiči do 30 dní odo dňa jej doručenia, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže lehotu predĺžiť najviac o 30 dní; o predĺžení musí Užívateľa informovať na trvanlivom nosiči s uvedením dôvodov pred uplynutím pôvodnej lehoty. Lehota je zachovaná, ak Poskytovateľ odošle oznámenie najneskôr v posledný deň lehoty.

14.9 Ak Užívateľ podá v tej istej veci opakovanú reklamáciu bez nových skutočností, Poskytovateľ mu v lehote podľa bodu 14.8 oznámi, že vec už bola posúdená, a odkáže na výsledok predchádzajúcej reklamácie.

14.10 Reklamácia Ceny nemá odkladný účinok na jej zaplatenie. Ak však cena presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania Služby za predchádzajúcich 6 mesiacov, Poskytovateľ je povinný umožniť odklad zaplatenia časti Ceny presahujúcej priemernú mesačnú Cenu do skončenia prešetrovania alebo umožniť zaplatenie časti presahujúcej trojnásobok priemeru najviac v troch mesačných splátkach. Ak je využívanie Služby kratšie ako 6 mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, priemer sa vypočíta za celé obdobie využívania.

14.11 Ak sa na základe reklamácie zistí vada telekomunikačného zariadenia, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech Užívateľa, a rozsah Služby ani Cenu nemožno preukázateľne zistiť, Užívateľ zaplatí Cenu zodpovedajúcu priemernému mesačnému využívaniu za predchádzajúcich 6 mesiacov; pri kratšom využívaní platí posledná veta bodu 14.10.

14.12 Ak Poskytovateľ reklamáciu uzná za opodstatnenú a vybaví ju peňažnou formou, zúčtuje ju Užívateľovi v nasledujúcom Období alebo inak podľa dohody.

Čl. 15 Mlčanlivosť
15.1 Každá zmluvná strana bude počas trvania Zmluvy aj po jej zániku (I) uchovávať v tajnosti Dôverné informácie sprístupnené druhou stranou a okrem účelov Zmluvy ich nebude reprodukovať, poskytovať tretím stranám ani inak využívať a (II) sprístupňovať ich tretím stranám iba s predchádzajúcim písomným súhlasom druhej strany.

15.2 Ostatné zákonné povinnosti mlčanlivosti zostávajú nedotknuté.

Čl. 16 Doručovanie písomností
16.1 Ak Podmienky neustanovujú inak, povinnosť informovať alebo oboznámiť Užívateľa je splnená, ak Poskytovateľ podľa vlastného uváženia sprístupní informáciu (I) v ZŠ, (II) elektronickou poštou, (III) písomne, (IV) telefonicky, (V) osobne alebo (VI) iným vhodným spôsobom, napr. na internetovej stránke alebo SMS správou.

16.2 Ak má Poskytovateľ podľa Zmluvy alebo právnych predpisov doručiť Užívateľovi písomnosť, za rovnocenné poštovej preprave sa považuje aj doručenie elektronickou poštou na poslednú známu Adresu elektronickej pošty Užívateľa. Takto možno doručovať aj faktúry, upomienky, Podmienky, Tarifu a iné dokumenty, nie však výpoveď a odstúpenie od Zmluvy. Písomnosť doručovaná elektronickou poštou sa považuje za doručenú dňom odoslania, aj keď nebude doručená z dôvodov na strane Užívateľa.

16.3 Pri doručovaní poštou adresuje Užívateľ zásielky na korešpondenčnú adresu Poskytovateľa uvedenú v úvode Podmienok a Poskytovateľ na Kontaktnú adresu Užívateľa. Bod 16.2 tým nie je dotknutý.

16.4 Do doručenia oznámenia o zmene Kontaktnej adresy sa za adresu na doručovanie považuje posledná známa Kontaktná adresa a písomnosti odoslané na ňu sa považujú za doručené siedmy deň po odoslaní, ak neboli doručené skôr. Ak Užívateľ nenahlási zmenu Kontaktnej adresy podľa bodu 8.5, (I) Poskytovateľ nezodpovedá za škodu, ktorá tým môže vzniknúť, a (II) faktúru doručenú na poslednú známu Kontaktnú adresu je Užívateľ povinný zaplatiť vrátane prípadných úrokov z omeškania. Pri dlhodobej neprítomnosti na Kontaktnej adrese (viac ako 1 mesiac) je Užívateľ povinný to písomne oznámiť Poskytovateľovi a splnomocniť tretiu osobu na prevzatie písomností s účinkami doručenia pre Užívateľa.

16.5 Ak Užívateľ splnomocní na doručovanie tretiu osobu, účinky doručenia nastávajú doručením splnomocnenej osobe na určenú adresu. Odvolanie alebo zmena plnej moci je voči Poskytovateľovi účinná dňom doručenia oznámenia o nej.

16.6 Za riadne doručené sa považujú aj písomnosti doručené náhradnému prijímateľovi podľa poštových podmienok.

Čl. 17 Zmena Zmluvy
17.1 Zmluvné strany môžu dohodou zmeniť rozsah Služby, spôsob platby a Obdobie.

17.2 Užívateľ môže písomne, telefonicky alebo e-mailom zo svojej Adresy elektronickej pošty požiadať o zmenu spôsobu platby, rozsahu Služby alebo Obdobia podľa aktuálnych možností Poskytovateľa. Poskytovateľ žiadosti vyhovie najneskôr do 30 dní od jej prijatia. Pri telefonickej alebo e-mailovej žiadosti môže požadovať identifikáciu PIN kódom a variabilným symbolom.

17.3 Poskytovateľ je oprávnený jednostranne zmeniť rozsah Služby, spôsob platby alebo Obdobie len postupom podľa čl. 18.

17.4 Zmluva sa mení aj zmenou Podmienok a Tarify podľa čl. 18, a to dňom účinnosti nových alebo zmenených Podmienok alebo Tarify.

17.5 Na zmenu Zmluvy podľa bodov 17.2 až 17.4 sa nevyžaduje písomná forma s podpismi oboch zmluvných strán.

17.6 Užívateľ udáva súhlas s prevodom a postúpením práv a povinností Poskytovateľa zo Zmluvy na tretiu osobu.

17.7 Ak zo Zmluvy výslovne nevyplýva niečo iné, Zmluvu možno meniť len písomnými dodatkami podpísanými oboma zmluvnými stranami.

Čl. 18 Zmena Podmienok a Tarify
18.1 Poskytovateľ si vyhradzuje právo jednostranne zmeniť Podmienky a/alebo Tarifu vydaním ich nového znenia.

18.2 Každú zmenu Podmienok, Tarify alebo iných zmluvných podmienok, ktorá sa týka Užívateľa, mu Poskytovateľ oznámi jasne a zrozumiteľne na trvanlivom nosiči, najmä e-mailom alebo listom, aspoň jeden mesiac pred jej účinnosťou. V oznámení ho zároveň poučí o práve odstúpiť od Zmluvy podľa bodu 18.3. Pri podstatnej zmene môže Poskytovateľ túto povinnosť splniť aj SMS správou s informáciou, kde sa Užívateľ so zmenou podrobne oboznámi. Nové znenie Podmienok a Tarify zverejní aj na www.xxxxx.sk a v ZŠ.

18.3 Ak Užívateľ so zmenou nesúhlasí, môže od Zmluvy odstúpiť do jedného mesiaca odo dňa oznámenia zmeny, a to bez sankcií a bez akýchkoľvek ďalších nákladov, aj počas Doby viazanosti. Toto právo nemá, ak je zmena (a) výhradne v jeho prospech, (b) výlučne administratívnej povahy, (c) bez negatívneho vplyvu na neho alebo (d) vyplýva z právneho predpisu. Ak Užívateľ neodstúpi, Zmluva sa mení dňom účinnosti zmeny. Nová Tarifa sa netýka Ceny uhradenej riadne a včas na Obdobie, ktoré začalo pred jej účinnosťou.

Čl. 19 Trvanie a zánik Zmluvy
19.1 Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

19.2 Zmluva zaniká (I) dohodou Užívateľa s Poskytovateľom ku dňu určenému v dohode, (II) výpoveďou podľa bodu 19.3, (III) odstúpením podľa Zákona alebo Podmienok, (IV) uzavretím Zmluvy s novým užívateľom s rovnakým Miestom inštalácie, ak má byť Služba poskytovaná cez ten istý Koncový bod, (V) spôsobom dohodnutým v Podmienkach alebo (VI) iným spôsobom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Zánikom Zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti z nej okrem tých, ktoré majú podľa svojej povahy trvať aj po jej zániku.

19.3 Užívateľ aj Poskytovateľ môžu Zmluvu alebo jej časť vypovedať aj bez udania dôvodu. Výpovedná lehota je jeden mesiac a uplynie posledným dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, ak Podmienky neustanovujú inak. Ak Užívateľ vypovie Zmluvu počas pozastavenia Služby podľa čl. 11, pozastavenie skončí začiatkom plynutia výpovednej lehoty. Počas výpovednej lehoty je Poskytovateľ oprávnený účtovať Cenu a iné platby podľa Zmluvy a Užívateľ je povinný ich riadne a včas platiť.

19.4 Poskytovateľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy v prípadoch uvedených v iných článkoch Podmienok a tiež ak: (a) sa osobné údaje Užívateľa v Zmluve preukážu ako nepravdivé, (b) Užívateľ podstatne alebo opakovane poruší povinnosti zo Zmluvy, (c) Poskytovateľ stratí oprávnenie na poskytovanie Služieb, (d) skončí zmluva medzi Poskytovateľom a vlastníkom alebo správcom príslušnej nehnuteľnosti, (e) Užívateľ odmieta poskytnúť primeranú súčinnosť alebo (f) technické dôvody na strane Poskytovateľa znemožňujú poskytovanie Služby dlhšie ako 30 dní, ak sa strany nedohodnú inak, alebo (g) Užívateľ nezaplatil Cenu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

19.5 Odstúpenie od Zmluvy je účinné doručením písomného odstúpenia druhej strane. Považuje sa za doručené siedmy deň po odoslaní na poslednú známu Kontaktnú adresu Užívateľa alebo na korešpondenčnú adresu Poskytovateľa, ak nebolo doručené skôr.

19.6 Užívateľ môže so súhlasom Poskytovateľa odvolať podanú výpoveď, aj telefonicky. Telefonické odvolanie je však neplatné, ak Užívateľ nezaplatí Cenu na ďalšie Obdobie v lehote splatnosti. Na identifikáciu pri telefonickom odvolaní sa primerane použije bod 17.2.

19.7 Poskytovateľ môže Užívateľovi poskytnúť cenové alebo iné zvýhodnenie (kampaň), za ktoré sa Užívateľ zaväzuje odoberať Službu počas Doby viazanosti. Doba viazanosti pri prvom uzavretí Zmluvy so spotrebiteľom nesmie presiahnuť 24 mesiacov; to platí aj pre mikropodnik, malý podnik a neziskovú organizáciu, ak sa tohto práva výslovne nevzdali. Počas Doby viazanosti Užívateľ nepožiada o ukončenie Zmluvy ani o pozastavenie Služby a nezavdá dôvod na jej prerušenie alebo ukončenie zo strany Poskytovateľa; to neplatí pre odstúpenie podľa bodov 2.11, 18.3 a 19.10. Dobu viazanosti nemožno predĺžiť uzavretím dodatku na ďalšiu službu alebo zariadenie bez výslovného súhlasu spotrebiteľa.

19.8 Ak Užívateľ poruší záväzok podľa bodu 19.7, zaplatí Poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške poskytnutého zvýhodnenia, najviac však vo výške súčtu mesačných Cien, ktoré by zaplatil do konca Doby viazanosti. Ak Užívateľ odstúpi podľa bodu 18.3 alebo 19.10, môže Poskytovateľ žiadať len kompenzáciu za koncové zariadenie poskytnuté za zvýhodnených podmienok, ktoré si Užívateľ ponechá; kompenzácia nepresiahne pomernú časť jeho hodnoty ani zostávajúce poplatky do konca Doby viazanosti, podľa toho, čo je nižšie.

19.9 Zmluva zaniká aj smrťou Užívateľa – fyzickej osoby alebo jeho vyhlásením za mŕtveho, alebo zánikom Užívateľa – právnickej osoby bez právneho nástupcu.

19.10 Užívateľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy bez sankcií a bez ďalších nákladov aj vtedy, ak (a) Poskytovateľ ani po opakovanej uznanej reklamácii neposkytuje Službu podľa Zmluvy alebo v dohodnutej kvalite, a to do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o uznaní opakovanej reklamácie, ak porušenie trvá, alebo (b) Poskytovateľ mu neoznámi výsledok reklamácie v lehote podľa bodu 14.8, a to do jedného mesiaca od márneho uplynutia tejto lehoty. Ak Zmluva zahŕňa viac služieb, Užívateľ môže odstúpiť len vo vzťahu k dotknutej službe a k službám, ktoré od nej nemožno technicky oddeliť. Ak však spotrebiteľ odoberá balík služieb, ktorý obsahuje službu prístupu k internetu, a má právo ukončiť odoberanie niektorej jeho časti pre porušenie Zmluvy alebo nedodanie služby, môže ukončiť Zmluvu vo vzťahu ku všetkým častiam balíka.

19.11 Ak je Zmluva uzavretá na dobu určitú s automatickým predĺžením, Poskytovateľ upozorní Užívateľa najneskôr šesť týždňov pred uplynutím dohodnutej doby na dátum jej uplynutia a na spôsob, ako môže Zmluvu vypovedať, a poskytne mu informáciu o svojich najvýhodnejších tarifách. Po automatickom predĺžení môže Užívateľ Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez sankcií s výpovednou lehotou jeden mesiac.

19.12 Pri zániku Zmluvy je Užívateľ povinný vrátiť Poskytovateľovi všetky zapožičané alebo prenajaté Zariadenia Poskytovateľa s príslušenstvom, v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu, do 30 dní od zániku Zmluvy, a to v ZŠ alebo iným dohodnutým spôsobom. Ak ich nevráti, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške podľa Tarify; nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Čl. 20 Komplexnosť Zmluvy
20.1 Zmluva predstavuje jedinú a úplnú dohodu zmluvných strán o jej predmete a nahrádza všetky predchádzajúce ústne aj písomné dohody týkajúce sa predmetu Zmluvy.

Čl. 21 Spoločné a záverečné ustanovenia
21.1 Každá zmluvná strana bezodkladne poskytne druhej strane informácie a súčinnosť, ktoré môže druhá strana primerane požadovať na plnenie svojich záväzkov zo Zmluvy, a zabezpečí, aby poskytnuté informácie boli podľa jej najlepších vedomostí správne.

21.2 Zmluva sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, aj ak je Užívateľ cudzincom. Vzťahy neupravené Zmluvou sa spravujú Zákonom a ďalej, ak je Užívateľ spotrebiteľom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, inak Obchodným zákonníkom.

21.3 Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.

21.4 Zmluva sa vyhotovuje v dvoch origináloch, z ktorých jeden dostane Poskytovateľ a jeden Užívateľ.

21.5 Užívateľ svojím podpisom potvrdzuje, že si Podmienky, Tarifu a ostatné Zmluvné dokumenty pozorne prečítal, ich ustanovenia sú mu jasné a zrozumiteľné a Zmluvu podpísal slobodne, vážne a dobrovoľne. Zároveň potvrdzuje, že bol oboznámený najmä s požadovanými technickými parametrami Počítača, spôsobom užívania Služby, úhradou platieb, odstraňovaním Porúch a komunikáciou prostredníctvom Adresy elektronickej pošty a so všetkým súhlasí.

21.6 Tieto Podmienky sa vzťahujú aj na zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté pôvodne s Jánom Galbáčom – xxxxx.sk, IČO: 43309658, ktorých práva a povinnosti prešli na Poskytovateľa, a to odo dňa tohto prechodu. Dňom účinnosti týchto Podmienok sa pre takéto zmluvy nahrádzajú Všeobecné podmienky Jána Galbáča – xxxxx.sk zo dňa 28. 8. 2018. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté podľa zákona č. 351/2011 Z. z. sa považujú za zmluvy o poskytovaní služieb podľa Zákona.

21.7 Tieto Podmienky vydal Poskytovateľ dňa 1.6.2026 a nadobúdajú účinnosť dňa 1.6.2026.

Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb

Stiahnuť

NetServices s. r. o., so sídlom Školská 2452/74, 960 01 Zvolen, Slovenská republika, IČO: 57467421, DIČ: 2122773796, IČ DPH: SK2122773796, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica

Vec: Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb

Týmto oznamujem/e, že lehote 14 dní odstupujem/e od zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb č. ................................., uzavretej dňa .................. medzi zmluvnými stranami.

Poskytovateľ:

Ján Galbáč – xxxxx.sk	Školská 2452/74	96001 Zvolen	IČO: 43309658	IČ DPH: SK1020044487

Účastník:

Priezvisko, meno/Obchodné meno
Ulica a číslo
Obec
PSČ
Rodné číslo/IČO

S pozdravom

_________________

Podpis žiadateľa

V ......................... dňa ............................................

Obchodné podmienky

na predaj tovaru spotrebiteľom

Stiahnuť

Obchodné podmienky na predaj tovaru spotrebiteľom

Ján Galbáč – xxxxx.sk Školská 2452/74, Zvolen 960 01 IČO: 43309658 DIČ: SK1020044487 Tel: 0903 526 407 Email: xxxxx@xxxxx.sk, internet@xxxxx.sk(ďalej len „Ján Galbáč – xxxxx.sk vydáva obchodné podmienky na predaj tovaru spotrebiteľom (ďalej len „obchodné podmienky“):

Článok I Úvodné ustanovenia

Obchodné podmienky upravujú práva a povinnosti Ján Galbáč – xxxxx.sk ako predávajúceho (ďalej len „Ján Galbáč – xxxxx.sk“ alebo „predávajúci“) a kupujúceho, ak kupujúci nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (ďalej len „kupujúci“ alebo „spotrebiteľ“) a ak v kúpnej zmluve uzavretej medzi Ján Galbáč – xxxxx.sk a kupujúcim nie je dohodnuté niečo iné.
Ak niektoré práva a povinnosti zmluvných strán nie sú upravené v kúpnej zmluve a v obchodných podmienkach, spravujú sa príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä ustanoveniami § 52 až 54, § 588 až 600 a § 613 až 627. Tým nie sú dotknuté predpisy o ochrane spotrebiteľa.
Za účelom oboznámenia spotrebiteľov s obchodnými podmienkami, Ján Galbáč – xxxxx.sk ich zverejňuje na svojej internetovej stránke www.xxxxx.sk. Spotrebitelia sa môžu oboznámiť s obchodnými podmienkami aj v sídle Ján Galbáč – xxxxx.sk , v jeho pobočkách a u jeho obchodných zástupcov.
Spôsobom uvedeným v bode 3 môžu spotrebitelia získať aj informácie o tovare a možnostiach jeho objednania, ako aj informácie o obchodných zástupcoch Ján Galbáč – xxxxx.sk .

Článok II Uzavretie kúpnej zmluvy

K uzavretiu kúpnej zmluvy dôjde, ak sa predávajúci a kupujúci dohodnú na predmete kúpy (tovar) a na kúpnej cene. Na uzavretie kúpnej zmluvy sa spravidla používajú zmluvné formuláre vypracované Ján Galbáč – xxxxx.sk . Kúpna zmluva je uzavretá tiež vtedy, keď si spotrebiteľ tovar objedná a Ján Galbáč – xxxxx.sk mu potvrdí, že mu tovar dodá. Potvrdením záväzku dodať tovar je aj doručenie faktúry spotrebiteľovi. Kúpnu zmluvu možno uzavrieť aj tak, že kupujúci pri prevzatí tovaru zaplatí kúpnu cenu.

Článok III Kúpna cena

Kúpna cena sa určuje dohodou predávajúceho a kupujúceho. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu požadovanú predávajúcim.
Kúpna cena je splatná pred dodaním tovaru, najneskoršie pri jeho prevzatí, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Ak ide o tovar, ktorý má Ján Galbáč – xxxxx.sk dodať kupujúcemu v rámci poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby, kúpna cena je podľa druhu služby splatná buď spolu s cenou za zriadenie tejto služby alebo spolu s prvou

mesačnou platbou za poskytovanie tejto služby, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Článok IV

Dodanie tovaru

1. Ján Galbáč – xxxxx.sk dodá tovar kupujúcemu v lehote dojednanej v kúpnej zmluve. Ak ide o tovar, ktorý má Ján Galbáč – xxxxx.sk dodať v rámci poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby, lehotu na dodanie tovaru možno dojednať v zmluve, na základe ktorej sa táto služba poskytuje.

Ak sa kúpna zmluva uzaviera na základe objednávky, v ktorej spotrebiteľ uvedie lehotu na dodanie tovaru, táto lehota sa považuje za dohodnutú, len ak to Ján Galbáč – xxxxx.sk výslovne uvedie v potvrdení objednávky. V ostatných prípadoch sa Ján Galbáč – xxxxx.sk zaväzuje dodať tovar v lehote 45 dní odo dňa potvrdenia objednávky.
Miestom dodania tovaru je pobočka Ján Galbáč – xxxxx.sk príslušná podľa bydliska kupujúceho. Ak kúpnu zmluvu v mene Ján Galbáč – xxxxx.sk uzaviera jeho obchodný zástupca, miestom dodania tovaru je sídlo (miesto podnikania) obchodného zástupcu. Odvoz tovaru si zabezpečuje kupujúci na vlastné náklady. Kupujúci sa môže s predávajúcim dohodnúť, že odvoz tovaru zabezpečí predávajúci na náklady kupujúceho.
Ak kupujúci nezaplatí riadne a včas kúpnu cenu, predávajúci je oprávnený odoprieť odovzdanie tovaru. Ak kupujúci neprevezme tovar v dohodnutom termíne, predávajúci je oprávnený požadovať poplatok za uskladnenia v sume 3,30 € za každý kus a deň uskladnenia.

Článok V Práva a povinnosti zmluvných strán pri prevzatí tovaru

Ak sa užívanie tovaru riadi návodom alebo je upravené technickou normou a ak nejde o pravidlá všeobecne známe, kupujúci má právo, aby ho predávajúci s týmito pravidlami oboznámil. Ak to povaha tovaru pripúšťa, kupujúci má tiež právo, aby mu predávajúci činnosť tovaru predviedol.
Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu spolu s tovarom aj doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a užívanie tovaru.
Kupujúci je povinný tovar pri jeho prevzatí prezrieť, najmä skontrolovať jeho úplnosť a nezávadnosť. Ak má tovar zjavné vady, je povinný na ne upozorniť predávajúceho. Kupujúci je povinný pri prevzatí tovaru zaplatiť kúpnu cenu, ak ju nezaplatil skôr a ak nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že kúpna cena je splatná až po prevzatí tovaru.

Článok VI Nadobúdanie vlastníckeho práva a prechod nebezpečenstva náhodnej škody

Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru jeho prevzatím.
Ak v rámci uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady dôjde k výmene tovaru, prevzatím nadobudne predávajúci vlastnícke právo k vadnému tovaru a kupujúci k vymenenému tovaru.
Prevzatím tovaru podľa odseku 1 a 2 prechádza na kupujúceho alebo predávajúceho aj nebezpečenstvo náhodnej škody.

Článok VII Zodpovednosť za vady

Predávajúci zodpovedá kupujúcemu za vady, ktoré má tovar pri jeho prevzatí, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe (bod 9). Ak kupujúci prevedie vlastníctvo k tovaru na inú osobu, tejto osobe Ján Galbáč – xxxxx.sk za vady nezodpovedá.
Tovar má vady, ak nie je spôsobilý, aby sa užíval na účel, na ktorý je určený, a to najmä preto, že nezodpovedá záväzným technickým normám. Vadou tovaru nie je jeho poškodenie alebo znefunkčnenie, ktoré spôsobil kupujúci alebo tretie osoby po prevzatí tovaru, najmä pri jeho preprave alebo nesprávnym používaním. Vadou nie je ani bežné opotrebenie tovaru. O vadu tovaru nejde ďalej vtedy, ak z povahy tovaru vyplýva, že jeho životnosť je kratšia ako záručná doba. Pri použitom tovare predávajúci nezodpovedá za vady vzniknuté jeho použitím alebo opotrebením. Pri tovare predanom za nižšiu cenu predávajúci nezodpovedá za vady, pre ktoré bola dojednaná nižšia cena.

3. Kupujúci je povinný oznámiť predávajúcemu vadu tovaru bez zbytočného odkladu po jej zistení. Vadu treba oznámiť osobne alebo písomne (vrátane faxu) pobočke Ján Galbáč – xxxxx.sk , v ktorej kupujúci tovar prevzal. Ak kupujúci prevzal tovar od obchodného zástupcu

Ján Galbáč – xxxxx.sk, vadu môže oznámiť najbližšej pobočke predávajúceho alebo obchodnému zástupcovi. Oznámenie musí obsahovať informáciu o tom, o akú konkrétnu vadu ide a ako sa prejavuje. V oznámení treba tiež uviesť, aké práva zo zodpovednosti za vadu tovaru si kupujúci uplatňuje.

V rámci uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady je kupujúci povinný predložiť predávajúcemu vadný tovar, faktúru (pokladničný príjmový doklad) a preberací protokol. O prevzatí vadného tovaru spíše predávajúci (obchodný zástupca) s kupujúcim reklamačný protokol.
Ak pôjde o vadu, ktorú možno odstrániť, predávajúci zabezpečí jej bezplatné odstránenie do 30 dní odo dňa prevzatia tovaru od kupujúceho. Ak nebude možné vadu odstrániť v tejto lehote, predávajúci vymení vadný tovar bez zbytočného odkladu za bezvadný. Ak pôjde o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni riadnemu užívaniu tovaru, predávajúci vymení vadný tovar bez zbytočného odkladu za bezvadný. Ak pôjde o vadu, ktorú nemožno odstrániť, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu tovaru, predávajúci poskytne kupujúcemu primeranú zľavu z ceny.
Ak pôjde o vadu tovaru, ktorý Ján Galbáč – xxxxx.sk predal kupujúcemu v rámci poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby, vadný tovar mu bez zbytočného odkladu vymení za bezvadný.
Miestom odovzdania vadného tovaru, ako aj miestom prevzatia opraveného alebo vymeneného tovaru je miesto oznámenia vady podľa odseku 3, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Ak si spotrebiteľ neprevezme opravený alebo vymenený tovar v dohodnutom termíne, Ján Galbáč – xxxxx.sk je oprávnený požadovať poplatok za uskladnenia v sume 3,30 € za každý kus a deň uskladnenia.
Právo zo zodpovednosti za vady zanikne, ak ho kupujúci neuplatní v záručnej dobe spôsobom uvedeným v bode 3.
Záručná doba je 24 mesiacov. Ak sa tovar už používal, záručná doba je 12 mesiacov. Dokladom o záruke je preberací protokol.

10. Ak sa zistí, že tovar, ku ktorému kupujúci uplatnil práva zo zodpovednosti za vady, nie je vadný, predávajúci môže požadovať od kupujúceho úhradu nákladov, ktoré vznikli predávajúcemu v súvislostí s posúdením spôsobilosti tovaru..

Článok VIII Záverečné ustanovenia

1. Ján Galbáč – xxxxx.sk si vyhradzuje právo obchodné podmienky zmeniť alebo doplniť. Úplné znenie zmenených alebo doplnených obchodných podmienok zverejňuje na svojej internetovej stránke www.xxxxx.sk.

2. Obchodné podmienky nadobúdajú účinnosť 16.8.2015. Vydané vo Zvolene, 14.8.2015

Ján Galbáč – xxxxx.sk

Usmernenia orgánu BEREC pre implementáciu pravidiel európskej neutrality siete národnými regulátormi

(nezáväzný preklad)

Všeobecné obchodné podmienky pre výpožičku a nájom telekomunikačných zariadení

Všeobecné obchodné podmienky pre výpožičku a nájom telekomunikačných zariadení

án Galbáč – xxxxx.sk Školská 2452/74, Zvolen 960 01 IČO: 43309658 DIČ: SK1020044487 Tel: 0903 526 407 Email: xxxxx@xxxxx.sk, internet@xxxxx.sk(ďalej len „Ján Galbáč – xxxxx.sk, vydáva tieto obchodné podmienky:

Článok I Úvodné ustanovenia

Všeobecné obchodné podmienky upravujú výpožičku a nájom telekomunikačných zariadení (ďalej len „zariadenie“) ako súčasť vybraných verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len „služba“).
Obchodné podmienky upravujú práva a povinnosti Ján Galbáč – xxxxx.sk ako poskytovateľa služby a fyzických a právnických osôb ako užívateľov služby (ďalej len „účastník“), ak ohľadom výpožičky alebo nájmu zariadení nie je dohodnuté niečo iné v zmluve o poskytovaní služby vrátane všeobecných podmienok týkajúcich sa služby a cenníka (ďalej len „zmluva o poskytovaní služby“). Ak Ján Galbáč – xxxxx.sk prenecháva zariadenie účastníkovi do nájmu, výška nájomného a podmienky jeho platenia sa uvádzajú v zmluve o poskytovaní služby alebo cenníku pre príslušnú službu.
Ak niektoré práva a povinnosti Ján Galbáč – xxxxx.sk a účastníka k zariadeniam nie sú upravené v zmluve o poskytovaní služby ani v týchto obchodných podmienkach, spravujú sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o výpožičke (§ 659 až 662) a nájomnej zmluve (§ 663 až 684).

Článok II Práva a povinnosti Ján Galbáč – xxxxx.sk i účastníka

Montáž, demontáž a výmena zariadenia je súčasťou zriadenia služby, ktoré zabezpečuje Ján Galbáč – xxxxx.sk alebo ním poverená osoba. Úkony a materiál nad rámec zriadenia služby sú účtované účastníkovi samostatne. Účastník je povinný poskytnúť Ján Galbáč – xxxxx.sk alebo poverenej osobe potrebnú súčinnosť, najmä umožniť prístup na miesto, kde bude zariadenie umiestnené. O montáži, demontáži a výmene zariadenia sa vyhotoví protokol, ktorý podpíše účastník a za Ján Galbáč – xxxxx.sk alebo poverenú osobu ten, kto práce vykonal.
Inštalácia zariadenia Set top box je súčasťou zriadenia služby, ktoré zabezpečuje Ján Galbáč – xxxxx.sk alebo ním poverená osoba. Úkony a materiál nad rámec zriadenia služby sú účtované účastníkovi samostatne. Účastník je povinný poskytnúť Ján Galbáč – xxxxx.sk alebo poverenej osobe potrebnú súčinnosť, najmä umožniť prístup na miesto, kde bude zariadenie umiestnené. O výpožičke alebo nájme zariadenia sa vyhotoví protokol, ktorý podpíše účastník a za Ján Galbáč – xxxxx.sk alebo poverenú osobu ten, kto inštaláciu vykonal.
Ján Galbáč – xxxxx.sk je povinný odovzdať účastníkovi zariadenie v stave spôsobilom na riadne užívanie služby. Ak sa počas poskytovania služby bez zavinenia účastníka vyskytne na zariadení vada, ktorá znemožňuje využívanie služby, je účastník povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť Ján Galbáč – xxxxx.sk. Ján Galbáč – xxxxx.sk vymení vadné zariadenie bez zbytočného odkladu za bezvadné.
Vady zariadenia nahlasuje účastník oddeleniu Technickej podpory (ďalej len „reklamácia“). Ak sa po prešetrení reklamácie zistí, že zariadenie nie je vadné, Ján Galbáč – xxxxx.sk môže požadovať od účastníka paušálnu úhradu nákladov podľa cenníka administratívnych poplatkov zverejneného na internetovej stránke www.xxxxx.sk.

Vadou zariadenia nie je jeho bežné opotrebenie. Vadou zariadenia nie je ani jeho poškodenie, zničenie alebo odcudzenie, ktoré spôsobil účastník alebo tretie osoby v dôsledku neplnenia si povinností zo strany účastníka.

Účastník je povinný užívať zariadenie len na účely poskytovania služby, chrániť ho pred poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, a ako ho má v nájme platiť zaň aj nájomné. Poškodenie, zničenie, stratu alebo odcudzenie zariadenia je účastník povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Ján Galbáč – xxxxx.sk spôsobom, ktorým sa nahlasujú vady zariadenia. Účastník nie je oprávnený prenechať zariadenie na užívanie tretej osobe (prenajať koncové zariadenia), ani nijakým spôsobom zasahovať do zariadenia, vykonávať zmeny zariadenia alebo umožniť zásah do zariadenia alebo vykonávanie zmien zariadenia tretej osobe. Bez predchádzajúceho písomného súhlasu Ján Galbáč – xxxxx.sk nie je účastník oprávnený prenechať zariadenie do užívania inej osobe. Účastník je povinný po ukončení trvania zmluvy strpieť demontáž zariadenia a poskytnúť prípadnú súčinnosť pri demontáži zariadenia na výzvu Ján Galbáč – xxxxx.sk alebo ním poverenej osoby.

Ak ide o zariadenie podľa článku II odsek 2, účastník je povinný vrátiť zariadenie na ktorúkoľvek pobočku Ján Galbáč – xxxxx.sk alebo na adresu, ktorú mu poskytnú pracovníci služieb zákazníkov.

Ak účastník poruší niektorú povinnosť uvedenú v odseku 6, Ján Galbáč – xxxxx.sk môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služby. Ján Galbáč – xxxxx.sk môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služby tiež vtedy, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu zariadenia, ktoré spôsobil účastník alebo tretie osoby v dôsledku neplnenia si povinností zo strany účastníka; v tomto prípade môže požadovať od účastníka aj zaplatenie zmluvnej pokuty uvedenej v cenníku pre príslušnú službu alebo v zmluve. Zmluvnú pokutu môže Ján Galbáč – xxxxx.sk žiadať aj v prípade, ak mu účastník neumožní demontovať zariadenie po skončení poskytovania služby, ktorej súčasťou bolo zariadenie alebo zariadenie nevráti.

Článok III Záverečné ustanovenia

Ján Galbáč – xxxxx.sk uverejňuje všeobecné obchodné podmienky na svojej internetovej stránke www.xxxxx.sk. Každý sa s nimi môže oboznámiť aj v sídle Ján Galbáč – xxxxx.sk , v jeho pobočkách a u jeho obchodných zástupcov.

Ján Galbáč – xxxxx.sk je oprávnený meniť a dopĺňať tieto všeobecné obchodné podmienky. Všeobecné obchodné podmienky nadobúdajú účinnosť 1.4.2015 a nahrádzajú obchodné

podmienky platné od 1.9.2016.

Ján Galbáč xxxxx.sk

Usmernenia orgánu BEREC pre implementáciu pravidiel európskej neutrality siete národnými regulátormi

(nezáväzný preklad)

August 2016

BoR (16) 127

(=Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie)

Obsah

Kontext a všeobecné aspekty ............................................................................................ 3 Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti ................................................................ 4 Článok 2 Vymedzenie pojmov ............................................................................................ 5 Článok 3 Zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu ................................................ 7

Článok 3 ods. 1 ................................................................................................................ 8 Článok 3 ods. 2 ................................................................................................................ 9 Článok 3 ods. 3 prvý pododsek .................................................................................... 13 Článok 3 ods. 3 druhý pododsek.................................................................................. 15 Článok 3 ods. 3 tretí pododsek ..................................................................................... 19 Článok 3 ods. 3 písm. a)................................................................................................ 20 Článok 3 ods. 3 písm. b)................................................................................................ 21 Článok 3 ods. 3 písm. c) ................................................................................................ 22 Článok 3 ods. 4 .............................................................................................................. 24 Článok 3 ods. 5 prvý pododsek .................................................................................... 24 Článok 3 ods. 5 druhý pododsek .................................................................................. 27

Článok 4 Opatrenia v oblasti transparentnosti na zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu ............................................................................................................................ 30

Článok 4 ods. 1 .............................................................................................................. 30 Článok 4 ods. 1 písm. a) ................................................................................................ 32 Článok 4 ods. 1 písm. b)................................................................................................ 32 Článok 4 ods. 1 písm. c) ................................................................................................ 33 Článok 4 ods. 1 písm. d)................................................................................................ 33 Článok 4 ods. 1 písm. e) ................................................................................................ 36 Článok 4 ods. 2 .............................................................................................................. 36 Článok 4 ods. 3 .............................................................................................................. 36 Článok 4 ods. 4 .............................................................................................................. 37

Článok 5 Dozor a uplatňovanie ........................................................................................ 38 Článok 5 ods. 1 .............................................................................................................. 38 Článok 5 ods. 2 .............................................................................................................. 43 Článok 5 ods. 3 .............................................................................................................. 44 Článok 5 ods. 4 .............................................................................................................. 44

Článok 6 Sankcie............................................................................................................... 44

Článok 10 Nadobudnutie účinnosti a prechodné ustanovenia...................................... 45

Článok 10 ods. 1 ............................................................................................................ 45

Článok 10 ods. 2 ............................................................................................................ 45 Článok 10 ods. 3.............................................................................................45

BoR (16) 127

Kontext a všeobecné aspekty

1. Účelom týchto Usmernení orgánu BEREC vypracovaných v súlade s článkom 5 ods. 3 Nariadenia1 je poskytnúť poradenstvo týkajúce sa plnenia povinností národných regulačných orgánov (NRA). To konkrétne zahŕňa povinnosť dôkladne monitorovať a zabezpečovať dodržiavanie pravidiel kvôli zabezpečeniu rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov ustanovených v článkoch 3 a 4. Tieto Usmernenia predstavujú odporúčania pre národné regulačné orgány anárodné regulačné orgány ich zohľadnia v najväčšej možnej miere.2 Usmernenia by mali prispieť k jednotnému uplatňovaniu Nariadenia, čím sa prispeje k regulačnej istote pre zainteresované strany.

Terminológia

2. S cieľom zlepšiť čitateľnosť orgán BEREC na účely týchto Usmernení použil v Usmerneniach nasledujúce pojmy.3

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení Smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a Nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015R2120&from=EN

2 Ako je uvedené v článku 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 1211/2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad, http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:337:0001:0010:EN:PDF a úvodnom ustanovení 19 Nariadenia (EÚ) 2015/2120

BoR (16) 127

Aplikácia	V týchto Usmerneniach orgán BEREC používa pojem „aplikácia“ ako krátky výraz pre dlhšie výrazy z Nariadenia, akými sú „aplikácie a služby“, „obsah, aplikácia a služba“.
CAP (Poskytovateľ obsahu a aplikácií)	Poskytovatelia obsahu a aplikácií sprístupňujú obsah (napr. webové stránky, blogy, video) a/alebo aplikácie (napr. vyhľadávače, aplikácie VoIP) a/alebo služby na internete. Poskytovatelia obsahu a aplikácií tiež môžu sprístupňovať obsah, služby a aplikácie prostredníctvom špecializovaných služieb.
ISP (Poskytovateľ internetových služieb)	V týchto Usmerneniach orgán BEREC používa pojem „ISP“ na označenie poskytovateľov služieb prístupu k internetu (IAS). Poskytovatelia internetových služieb môžu byť tiež poskytovateľmi špecializovaných služieb.
Špecializovaná služba	V týchto Usmerneniach orgán BEREC používa pojem „špecializované služby“ ako skrátený výraz pre „služby iné než sú služby prístupu k internetu, ktoré sú optimalizované pre špecifický obsah, aplikácie alebo služby, alebo ich kombináciu, ak je optimalizácia potrebná na splnenie požiadaviek týkajúcich sa obsahu, aplikácií alebo služieb pre špecifickú úroveň kvality“ (pozri článok 3 ods. 5).

3 Definície pojmov použitých v Nariadení sú uvedené v príslušných častiach Usmernení

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 1 ustanovuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti Nariadenia, ktorým je stanovenie spoločných pravidiel na zabezpečenie „rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou v rámci poskytovania služieb prístupu k internetu“ a „súvisiacich práv koncových užívateľov“.
Podľa rámcovej Smernice4 „koncový užívateľ“ je užívateľ neposkytujúci verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby. „Užívateľ“ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu. Na základe toho orgán BEREC usudzuje, že „koncový užívateľ“ zahŕňa jednotlivcov a podniky, vrátane spotrebiteľov ako aj poskytovateľov obsahu a aplikácií.
Poskytovatelia obsahu a aplikácií sú podľa Nariadenia chránení ako koncoví užívatelia, pokiaľ poskytovatelia obsahu a aplikácií využívajú IAS na spojenie sa s inými koncovými užívateľmi. Avšak niektorí poskytovatelia obsahu a aplikácií môžu tiež prevádzkovať svoje vlastné siete a v rámci toho mať dohody o vzájomnom prepojení s poskytovateľmi internetových služieb; poskytovanie prepojenia je službou, ktorá je odlišná od poskytovania IAS.

4 Článok 2 rámcovej Smernice (2002/21/ES) pozri písm. (n) a písm. (h). Smernica bola zmenená Nariadením

717/2007/ES, Nariadením 544/2009/ES a Smernicou 2009/140/ES (http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2002L0021:20091219:EN:PDF)

BoR (16) 127

Týmto Nariadením sa stanovujú spoločné pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov.

Úvodné ustanovenie 1
Cieľom tohto Nariadenia je stanovenie spoločných pravidiel na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou v rámci poskytovania služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov. Toto Nariadenie má za cieľ chrániť koncových užívateľov a súčasne zabezpečiť trvalé fungovanie ekosystému internetu ako motora inovácie. Reformy v oblasti roamingu by mali koncovým užívateľom poskytnúť istotu, že môžu zostať pripojení aj počas cestovania v rámci Únie, a mali by sa postupne stať hnacou silou zbližovania cien a ostatných podmienok v Únii.

Úvodné ustanovenie 2
Opatrenia stanovené v tomto Nariadení rešpektujú zásadu technologickej neutrality, to znamená, že ani nenariaďujú ani nezvýhodňujú používanie určitého druhu technológie.

Úvodné ustanovenie 3
Internet sa za posledné desaťročia rozvinul na otvorenú platformu inovácií s malými prekážkami prístupu pre koncových užívateľov, poskytovateľov obsahu, aplikácií a služieb a poskytovateľov služieb prístupu k internetu. Existujúci regulačný rámec je zameraný na podporu možností koncových užívateľov získať prístup k informáciám a šíriť ich alebo prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu. Značný počet koncových užívateľov je však ovplyvnený postupmi riadenia prevádzky, ktorými sa blokujú alebo spomaľujú špecifické aplikácie alebo služby. Uvedené tendencie si vyžadujú spoločné pravidlá na úrovni Únie, aby sa zabezpečila otvorenosť internetu a aby nedochádzalo k fragmentácii vnútorného trhu v dôsledku opatrení prijatých jednotlivými členskými štátmi.

BoR (16) 127 6. Národné regulačné orgány môžu zohľadňovať zásady a postupy poskytovateľov internetových služieb v oblasti prepojenia, pokiaľ obmedzujú výkon práv koncového užívateľa podľa článku 3 ods. 1. To môže byť napríklad relevantné vniektorých prípadoch, napr. ak sa prepojenie realizuje spôsobom, ktorý sa snaží obchádzať

Nariadenie.5

Článok 2 Vymedzenie pojmov

7. Vymedzenia pojmov v článku 2 Smernice 2002/21/ES sa uplatňujú aj na účely týchto Usmernení. Zahŕňajú pojmy „koncový užívateľ“, „spotrebiteľ“, „elektronické komunikačné služby“, „elektronická komunikačná sieť“ a „koncový bod siete (NTP)“.

„Poskytovateľ elektronických komunikácií pre verejnosť“

8. Pojem „poskytovateľ elektronických komunikácií pre verejnosť“ (PECP) zahŕňa „verejné komunikačné siete“ a „elektronické komunikačné služby“ (ECS), ktoré sú definované v článku 2 rámcovej Smernice.6

Naopak, definícia PECP nezahŕňa poskytovateľov elektronických komunikačných služieb alebo komunikačné siete, ktoré nie sú verejne dostupné, a teda sú mimo rozsahu pôsobnosti tohto Nariadenia.
Elektronické komunikačné služby alebo siete, ktoré nie sú ponúkané iba vopred určenej skupine koncových užívateľov, ale sú v zásade ponúkané každému zákazníkovi, ktorý chce odoberať službu alebo sieť, by sa mali považovať za verejne dostupné. Elektronické komunikačné služby alebo siete, ktoré sú ponúkané iba vopred určenej skupine koncových užívateľov, by sa mohli považovať za služby, ktoré nie sú verejne dostupné.
Služby virtuálnej súkromnej siete (VPN) zvyčajne ponúkajú poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť komukoľvek, kto má záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní takejto služby. Preto by sa tieto služby obvykle považovali za dostupné verejnosti, hoci prevádzkovanie špecifickej VPN by bolo súkromnou sieťou. Pojem „súkromná‟ opisuje využívanie služby, ktorá je zvyčajne obmedzená na koncové body podniku uzatvárajúceho zmluvu a je zabezpečená na účely internej komunikácie. Virtuálne súkromné siete sú bližšie opísané v odseku 115.

12. Nasledujúce príklady by sa mohli považovať za služby alebo siete, ktoré nie sú dostupné verejnosti, pokiaľ budú každá jednotlivo posúdené národnými regulačnými orgánmi pri zohľadnení vnútroštátnych praktík:

 prístup k internetu, ktorý poskytujú kaviarne a reštaurácie;

5 Úvodné ustanovenie 7: „Takýmito dohodami, ako aj akýmikoľvek obchodnými praktikami poskytovateľov služieb prístupu k internetu by sa nemalo obmedzovať vykonávanie uvedených práv, a tak obchádzať ustanovenia tohto Nariadenia o zabezpečení prístupu k otvorenému internetu.“

6 Pozri článok 2 písm. d), termín „verejná komunikačná sieť“ a písm. c), termín „elektronická komunikačná služba“

Na účely tohto Nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 Smernice 2002/21/ES. Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

(1) „poskytovateľ elektronických komunikácií pre verejnosť“ je podnik poskytujúci verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby;

 vnútorné podnikové siete.

Príklady kritérií, ktoré by sa pri posudzovaní mohli použiť, zahŕňajú zmluvný vzťah, na základe ktorého sa služba poskytuje, rozsah užívateľov a či je ich rozsah vopred určený.

„Služba prístupu k internetu“

BoR (16) 127

(2) služba prístupu k internetu“ je verejne dostupná elektronická komunikačná služba, ktorou sa poskytuje prístup k internetu, a teda pripojiteľnosť prakticky so všetkými koncovými bodmi internetu bez ohľadu na použitú sieťovú technológiu a koncové zariadenie.

Úvodné ustanovenie 4
Služba prístupu k internetu poskytuje prístup k internetu a v zásade ku všetkým jeho koncovým bodom, bez ohľadu na to, akú sieťovú technológiu a koncové zariadenie koncoví užívatelia použili. Z dôvodov, ktoré poskytovatelia služieb prístupu k internetu nemôžu ovplyvniť, však nemusia byť určité koncové body internetu vždy dostupné. Preto by sa malo vychádzať z toho, že takíto poskytovatelia si plnia svoje povinnosti týkajúce sa poskytovania služby prístupu k internetu v zmysle tohto Nariadenia, ak sa týmito službami poskytuje pripojiteľnosť k prakticky všetkým koncovým bodom internetu. Poskytovatelia služieb prístupu k internetu by preto nemali obmedzovať pripojiteľnosť k akýmkoľvek dostupným koncovým bodom internetu.

Článok 2 ods. 2 definuje „službu prístupu kinternetu“ (IAS) ako elektronickú komunikačnú službu, ktorou sa poskytuje prístup k internetu, a teda pripojiteľnosť prakticky so všetkými koncovými bodmi internetu bez ohľadu na použitú sieťovú technológiu a koncové zariadenie.
Na účely Nariadenia orgán BEREC chápe pojem „internet“ ako termín označujúci celosvetový systém vzájomne prepojených sietí, ktorý umožňuje pripojeným koncovým užívateľom vzájomne sa spojiť. IAS umožňujú takýto prístup k internetu.
Orgán BEREC chápe pojem „pripojiteľnosť prakticky so všetkými koncovými bodmi“ ako dôsledok skutočnosti, že internet predstavuje distribuovaný systém, v ktorom jeden ISP kontroluje skôr obmedzenú časť. Z dôvodov mimo kontrolu jednotlivého ISP (napr. technické obmedzenia, politika iných poskytovateľov internetových služieb alebo regulácie v niektorých krajinách) nemusia byť všetky koncové body vždy dostupné. Takýto nedostatok dostupnosti by však nemal vylučovať, aby bola služba definovaná ako IAS.
Ak obmedzenia týkajúce sa dosiahnuteľnosti koncových bodov vyplývajú z využívania dvoch rozličných schém prideľovania internetových adries, IPv4 a IPv6, zvyčajne to neznamená, že služby nemôžu byť definované ako IAS. Keďže nie je možné spojiť dva rozličné body s odlišnými druhmi adries bez akejkoľvek funkcie prevodu, orgán BEREC sa domnieva, že pojem „prakticky so všetkými koncovými bodmi“ by sa v súčasnosti nemal interpretovať ako požiadavka na poskytovateľov internetových služieb ponúkať pripojiteľnosť s IPv4 ako aj IPv6.
Orgán BEREC pokladá subinternetovú službu za službu, ktorá obmedzuje prístup k službám alebo aplikáciám (napr. zákaz používania VoIP alebo streamovania videí) alebo umožňuje prístup iba k vopred definovanej časti internetu (napr. prístup iba ku konkrétnym webovým sídlam). Národné regulačné orgány by mali zohľadniť skutočnosť, že ISP by mohol ľahko obchádzať Nariadenie poskytovaním takýchto subinternetových ponúk. Tieto služby by sa preto mali považovať za služby, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a skutočnosť, že poskytujú obmedzený prístup k internetu, by

BoR (16) 127 mala predstavovať porušenie článkov 3 ods. 1, 3 ods. 2 a 3 ods. 3 Nariadenia. Orgán

BEREC označuje takéto ponuky služieb ako „subinternetové služby‟ bližšie opísané v odsekoch 38 a 55.

18. Služby, v prípade ktorých je počet dosiahnuteľných koncových bodov obmedzený povahou koncového zariadenia používaného s takýmito službami (napr. služby určené na komunikáciu s jednotlivými prístrojmi, napr. čítačkami elektronických kníh ako aj prístrojmi stroj-stroj7 akú sú inteligentné merače, atď.) sa považujú za služby, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti Nariadenia, pokiaľ sa nepoužívajú na obchádzanie tohto Nariadenia. Mohli by využívať IAS (ale nie poskytovať IAS ani predstavovať náhradu za IAS), využívať súkromnú sieť alebo predstavovať špecializovanú službu. Ak tieto služby využívajú IAS alebo predstavujú špecializovanú službu, služba pripojiteľnosti bude podliehať príslušným pravidlám uplatniteľným na IAS a špecializované služby v Nariadení.8

Článok 3

Zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu

Článok 3 obsahuje opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu, pričom obsahuje práva koncových užívateľov IAS, povinnosti poskytovateľov internetových služieb a postupy povolené pre poskytovateľov internetových služieb:
-  Článok 3 ods. 1 ustanovuje práva koncových užívateľov IAS;
-  Článok 3 ods. 2 stanovuje obmedzenia týkajúce sa zmluvných podmienok, ktoré sa
  
  môžu uplatňovať na IAS a obchodné praktiky poskytovateľov internetových služieb poskytujúcich IAS a vyžaduje, aby neobmedzovali výkon práv koncových užívateľov uvedených v odseku 1. Pri posudzovaní obchodných praktík by sa mal tiež zohľadniť článok 3 ods. 3;
-  Článok 3 ods. 3 obmedzuje postupy riadenia prevádzky poskytovateľov internetových služieb astanovuje požiadavku, aby poskytovatelia internetových služieb zaobchádzali s celou prevádzkou dát rovnako, a zohľadňuje špecifické okolnosti, za ktorých sa poskytovatelia internetových služieb môžu od tohto pravidla odchýliť;
-  Článok 3 ods. 4 stanovuje podmienky, za ktorých opatrenia na riadenie prevádzky môžu zahŕňať spracúvanie osobných údajov;
-  Článok 3 ods. 5 ustanovuje slobodu poskytovateľov internetových služieb a poskytovateľov obsahu a aplikácií poskytovať špecializované služby ako aj podmienky, za ktorých môžu túto slobodu uplatňovať.
Nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v charte, konkrétne ochranu osobných údajov, slobodu prejavu a právo na informácie, slobodu podnikania, nediskrimináciu a ochranu spotrebiteľa (pozri úvodné ustanovenie 33).

7 Avšak niektoré komunikačné služby stroj-stroj môžu tiež predstavovať špecializovanú službu podľa článku 3 ods. 5 Nariadenia (pozri úvodné ustanovenie 16 a odsek 113 týchto Usmernení). Okrem toho sa podľa súčasného regulačného rámca zdá, že poskytovateľ zariadenia M2M alebo služby M2M (napr. automobilový výrobca, poskytovateľ energií vrátane inteligentného merača) zvyčajne neposkytuje ECS, keďže poskytovateľ služieb pripojiteľnosti, ktorý poskytuje pripojiteľnosť cez verejnú sieť za odmenu je vo všeobecnosti poskytovateľom ECS v hodnotovom reťazci IoT (pozri správu orgánu BEREC „BEREC Report on Enabling the Internet of Things“ (=“Správa BEREC o umožnení internetu vecí“), BoR (16) 39, str. 21-23).

8 Bez ohľadu na to sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa špecializovaných služieb – pozri odseky 99-127

21. Orgán BEREC zastáva názor, že Nariadenie si nevyžaduje ex ante oprávnenie vo vzťahu k obchodným praktikám (článok 3 ods. 2), postupom v oblasti riadenia prevádzky (článok 3 ods. 3) a špecializovaným službám (článok 3 ods. 5). Avšak to by nemalo vylučovať výmenu informácií medzi národnými regulačnými orgánmi a aktérmi trhu v súvislosti s týmito záležitosťami ani brániť národným regulačným orgánom vykonávať svoje povinnosti alebo uplatňovať právomoc zasiahnuť podľa článku 5.

Článok 3 ods. 1

22. Článok 3 ods. 1 ustanovuje práva koncových užívateľov týkajúce sa otvoreného internetu. Pojem koncový užívateľ je vysvetlený v odseku 4 týchto Usmernení.

„Mať prístup k informáciám a obsahu a šíriť informácie a obsah“

23. Po prvé, koncoví užívatelia majú právo na prístup k informáciám a obsahu a právo šíriť ich obsah. „Mať prístup a šíriť“ znamená, že ustanovenia tohto Nariadenia sa vzťahujú na odosielanie a prijímanie údajov cez IAS. „Informácie a obsah“ zahŕňajú akúkoľvek formu údajov, ktoré je možné odoslať alebo prijímať cez IAS.

„Používať a poskytovať aplikácie a služby“

24. Po druhé, koncoví užívatelia majú právo používať a poskytovať aplikácie a služby. „Používať a poskytovať“ znamená, že toto právo sa vzťahuje na spotrebu ako aj poskytovanie aplikácií a služieb. „Aplikácie aslužby“ znamená aplikácie (vrátane softvéru klienta a servera) ako aj služby.

„Využívať koncové zariadenie podľa vlastného výberu“

25. Po tretie, koncoví užívatelia majú právo využívať koncové zariadenie podľa vlastného výberu. Smernica 2008/63/ES definuje „koncové zariadenie“ ako „zariadenie priamo alebo nepriamo pripojené k rozhraniu verejnej telekomunikačnej siete“. Právo vybrať si koncové zariadenie sa preto vzťahuje na zariadenie, ktoré sa pripája k rozhraniu

BoR (16) 127

Koncoví užívatelia majú právo na prístup k informáciám a obsahu a právo šíriť informácie a obsah, využívať a poskytovať aplikácie a služby a využívať koncové zariadenie podľa vlastného výberu, bez ohľadu na umiestnenie koncového užívateľa alebo poskytovateľa, alebo na umiestnenie, pôvod či určenie informácií, obsahu, aplikácie alebo služby prostredníctvom ich služby prístupu k internetu.

Týmto odsekom nie je dotknuté právo Únie alebo vnútroštátne právo, ktoré je v súlade s právom Únie, pokiaľ ide o zákonnosť obsahu, aplikácií alebo služieb.

Úvodné ustanovenie 5

Koncoví užívatelia by pri prístupe k internetu mali mať možnosť vybrať si medzi rôznymi typmi koncového zariadenia, ako vymedzuje smernica Komisie 2008/63/ES. Poskytovatelia služieb prístupu k internetu by nemali ukladať obmedzenia používania koncových zariadení pripojených k sieti okrem tých, ktoré ukladajú výrobcovia alebo distribútori koncového zariadenia v súlade s právom Únie

Úvodné ustanovenie 6
Koncoví užívatelia by mali mať právo na prístup k informáciám a obsahu a právo šíriť ich a využívať a poskytovať aplikácie a služby bez diskriminácie, prostredníctvom svojej služby prístupu k internetu. Vykonávaním tohto práva by nemalo byť dotknuté právo Únie alebo vnútroštátne právo, ktoré je vsúlade správom Únie, pokiaľ ide ozákonnosť obsahu, aplikácií alebo služieb. Cieľom tohto Nariadenia nie je regulácia zákonnosti obsahu, aplikácií alebo služieb, ani regulácia postupov, požiadaviek a záruk, ktoré s tým súvisia. Uvedené záležitosti preto naďalej podliehajú právu Únie alebo vnútroštátnemu právu, ktoré je v súlade s právom Únie.

BoR (16) 127 verejnej telekomunikačnej siete. Toto rozhranie, koncový bod siete (NTP), je

definované v článku 2 (da) rámcovej Smernice (2002/21/ES) a znamená fyzický bod, v ktorom sa odoberateľovi poskytuje prístup k verejnej komunikačnej sieti.

Pri zvažovaní toho, či môžu koncoví užívatelia využívať koncové zariadenie podľa svojho vlastného výberu, by národné regulačné orgány mali posúdiť, či ISP poskytuje pre svojich odoberateľov zariadenie a obmedzuje schopnosť koncových užívateľov nahradiť toto zariadenie ich vlastným zariadením, t.j. či poskytuje „povinné zariadenie“.
Národné regulačné orgány by okrem toho mali zvážiť, či je z technologického hľadiska objektívne nevyhnutné, aby sa povinné zariadenie považovalo za súčasť siete ISP. Ak tomu tak nie je a ak je možnosť voľby koncového zariadenia obmedzená, postup by bol v rozpore s Nariadením. Napríklad postup založený na obmedzení tetheringu9 by pravdepodobne predstavoval obmedzenie možnosti voľby koncového zariadenia, pretože poskytovatelia internetových služieb „by nemali ukladať obmedzenia používania koncových zariadení pripojených k siete okrem tým, ktoré ukladajú výrobcovia alebo distribútori koncového zariadenia v súlade s právom Únie“ (úvodné ustanovenie 5).

Legislatíva týkajúca sa zákonnosti obsahu, aplikácií alebo služieb

V druhom pododseku článku 3 ods. 1 je ustanovené, že sa vždy uplatňuje právo Únie a vnútroštátne právo, ktoré je v súlade s právom Únie, pokiaľ ide o zákonnosť obsahu, aplikácií alebo služieb. Cieľom Nariadenia TSM nie je regulácia zákonnosti obsahu, aplikácií alebo služieb (pozri úvodné ustanovenie 6).
Zatiaľ čo druhý pododsek článku 3 ods. 1 objasňuje uplatniteľnosť takejto legislatívy, článok 3 ods. 3 písm. a) zabezpečuje pre poskytovateľov internetových služieb výnimku realizovať opatrenia presahujúce primerané opatrenia riadenia prevádzky s cieľom dodržať legislatívu alebo opatrenia ako je uvedené v danej výnimke.

Článok 3 ods. 2

Dohodami medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi o obchodných a technických podmienkach a charakteristických znakoch služieb prístupu k internetu, ako je cena, objemy dát alebo rýchlosť, a akýmikoľvek obchodnými praktikami, ktoré vykonávajú poskytovatelia služieb prístupu k internetu, sa nesmie obmedziť výkon práv koncových užívateľov ustanovených v odseku 1.

9 Tethering umožňuje koncovému užívateľovi zdieľať internetové pripojenie telefónu alebo tabletu s inými zariadeniami, napr. laptopmi.

Článok 3 ods. 2 objasňuje dohody medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi o obchodných a technických podmienkach a charakteristických znakoch služieb prístupu k internetu, ako je cena, objemy dát alebo rýchlosť, a akékoľvek obchodné praktiky, ktoré vykonávajú poskytovatelia internetových služieb, sú povolené, avšak nesmie sa nimi obmedziť výkon práv koncových užívateľov ustanovených v článku 3 ods. 1.
Z pohľadu orgánu BEREC článok 3 ods. 2 obsahuje dva príslušné aspekty:
-  sloboda uzatvárať dohody medzi poskytovateľmi internetových služieb a koncovými užívateľmi o obchodných a technických podmienkach ako aj charakteristických znakoch IAS;
-  opatrenie, že takéto dohody a obchodné praktiky nesmú obmedzovať výkon práv koncových užívateľov ustanovených v článku 3 ods. 1.
  
  Dohody o obchodných a technických podmienkach a charakteristických znakoch služieb prístupu k internetu

32. Dohody znamenajú zmluvné vzťahy medzi poskytovateľmi internetových služieb a koncovými užívateľmi, ktoré môžu zahŕňať, ako je uvedené v Nariadení, obchodné podmienky (napr. cenotvorba), technické podmienky (napr. objemy dát a rýchlosť) a akékoľvek charakteristické znaky IAS. Je treba poznamenať, že často bude dochádzať k tomu, že obchodné a technické podmienky môžu byť prepojené.

Obchodné praktiky

33. Obchodné praktiky môžu pozostávať zo všetkých príslušných aspektov obchodného správania poskytovateľov internetových služieb, vrátane jednostranných postupov ISP.10

Nesmie obmedziť výkon práv koncových užívateľov

34. Pokiaľ ide o charakteristické znaky IAS, dohodnutie sa na tarifách za konkrétne objemy dát a rýchlosti IAS by nepredstavovalo obmedzenie výkonu práv koncových užívateľov (pozri úvodné ustanovenie 7). Orgán BEREC sa navyše domnieva, že práva koncových

10 Národné regulačné orgány by tiež mali zvážiť, či by im pri porozumení pojmu mohla poskytnúť poradenstvo definícia „obchodných praktík“ uvedená v článku 2 písm. d) Smernice o nekalých obchodných praktikách (UCPD), pozri „akékoľvek

konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu“, http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2005:149:0022:0039:EN:PDF. Je tiež treba poznamenať, že cieľ UCPD sa líši od cieľa Nariadenia 2015/2120 do tej miery, že Smernica UCPD rieši hlavne obchodné praktiky, ktoré sú priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu (t.j. hlavne reklama a marketing), zatiaľ čo Nariadenie 2015/2010 ustanovuje spoločné pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov.

BoR (16) 127

Úvodné ustanovenie 7
V záujme vykonávania svojho práva na prístup k informáciám a obsahu a práva šíriť ich a využívať a poskytovateľ aplikácie a služby podľa vlastného výberu by sa mali koncoví užívatelia slobodne dohodnúť s poskytovateľmi služieb prístupu k internetu na tarifách za konkrétne objemy dát a rýchlostiach služby prístupu k internetu. Takýmito dohodami, ako aj akýmikoľvek obchodnými praktikami poskytovateľov služieb prístupu k internetu by sa nemalo obmedzovať vykonávanie uvedených práv, a tak obchádzať ustanovenia tohto Nariadenia o zabezpečení prístupu k otvorenému internetu. Národné regulačné a iné príslušné orgány by mali mať právomoc zasiahnuť proti dohodám alebo obchodným praktikám, ktoré z dôvodu svojho rozsahu vedú k situáciám, keď je možnosť voľby koncových užívateľov v praxi podstatne znížená. Na tento účel by sa pri posudzovaní dohôd a obchodných praktík malo okrem iného zohľadniť príslušné postavenie na trhu uvedených dotknutých poskytovateľov služieb prístupu k internetu a poskytovateľov obsahu, aplikácií a služieb. Od národných regulačných a iných príslušných orgánov by sa malo požadovať, aby ako súčasť svojej monitorovacej funkcie a pravidiel zasiahli, ak by dohody alebo obchodné praktiky viedli k oslabeniu podstaty práv koncových užívateľov.

BoR (16) 127 užívateľov pravdepodobne nebudú dotknuté, a to prinajmenšom v prípade, že sa objem dát a charakteristika rýchlosti uplatňujú nezávisle na aplikácii (uplatňovanie

rovnako pre všetky aplikácie).
35. Príklady obchodných praktík, ktoré sú pravdepodobne akceptovateľné, by zahŕňali:



ponuky nezávislé na aplikácii, kedy koncový užívateľ získava prístup k internetu bez určenia maximálneho povoleného objemu dát11 (a nie iba pre určité aplikácie) počas obmedzeného časového obdobia, napr. v noci alebo cez víkendy (kedy je sieť menej vyťažená);

schopnosť koncového užívateľa mať prístup k zákazníckym službám poskytovateľa internetových služieb po dosiahnutí svojho maximálneho povoleného objemu dát kvôli možnosti zakúpenia prístupu k ďalším dátam.

ISP môžu spojiť poskytovanie IAS s aplikáciou. Napríklad mobilný operátor môže ponúkať všetkým novým odoberateľom bezplatné odoberanie aplikácie na streamovanie hudby na určité časové obdobie (na rozdiel od obchodných praktík akými je nulová sadzba, ktorá je vysvetlená v odsekoch 40-43). Ak prevádzka spojená s touto aplikáciou nepodlieha žiadnemu preferenčnému postupu v rámci riadenia prevádzky a nie je oceňovaná inak ako prenos zvyšnej časti prevádzky, takéto obchodné praktiky sa nepovažujú za praktiky obmedzujúce výkon práv koncových užívateľov udelených podľa článku 3 ods. 1.
Pri posudzovaní dohôd alebo obchodných praktík by národné regulačné orgány mali tiež vziať do úvahy článok 3 ods. 3, vzhľadom na to, že prípady porušenia článku 3 ods. 3

(napr. technické postupy akými sú blokovanie prístupu k aplikáciám alebo druhom aplikácií) zvyčajne obmedzia výkon práv koncových užívateľov a predstavujú porušenie článkov 3 ods. 2 a 3 ods. 1. Podrobné údaje o tomto posúdení sú uvedené v odsekoch 49-93.

Ak ISP na zmluvnom základe (na rozdiel od technických dôvodov) zakáže využívanie konkrétneho obsahu alebo jednej alebo viacerých aplikácií/služieb alebo ich kategórií (napríklad zákaz využívania VoIP), obmedzovalo by to výkon práv koncových užívateľov ustanovených v článku 3 ods. 1. Považovalo by sa to za ponuku subinternetovej služby (pozri odsek 17).
U niektorých obchodných podmienok alebo praktík však existuje vyššia pravdepodobnosť, že ovplyvnia výkon práv koncových užívateľov definovaných v článku 3 ods. 1 bez toho, aby ich obmedzovali, a to najmä v prípade tých, ktorých súčasťou je cenové rozlíšenie uplatňované na kategórie aplikácií.
Existuje špecifická obchodná praktika, ktorá sa nazýva nulová sadzba. Je to situácia, kedy ISP uplatňuje nulovú cenu na prevádzku dát spojenú s konkrétnou aplikáciou alebo kategóriou aplikácií (a dáta sa nezapočítavajú do žiadneho maximálneho povoleného objemu dát stanoveného pre IAS). Existujú rozličné druhy praktík nulovej sadzby, ktoré by mohli mať odlišný vplyv na koncových užívateľov a otvorený internet a teda na práva koncového užívateľa chránené v zmysle Nariadenia.
Ponuka s nulovou sadzbou, kedy sú okrem aplikácie (aplikácií) s nulovou sadzbou všetky aplikácie po dosiahnutí maximálneho povoleného objemu dát blokované (alebo spomaľované), by porušovali prvý (a tretí) pododsek článku 3 ods. 3 (pozri odsek 55).
Poskytovatelia internetových služieb by mohli buď uplatňovať alebo ponúkať nulovú

11 t.j. ktoré sa nezapočítavajú do maximálneho povoleného objemu dát

BoR (16) 127 sadzbu na celú kategóriu aplikácií (napr. všetky aplikácie na streamovanie videí alebo

streamovanie hudby) alebo iba na určité jej aplikácie (napr. svoje vlastné služby, jednu špecifickú aplikáciu sociálnych médií, najpopulárnejšie video alebo hudobné aplikácie). V tom druhom prípade koncový užívateľ môže využívať iné hudobné aplikácie. Avšak nulová sadzba uplatnená na prevádzku dát hudobnej aplikácie s nulovou sadzbou (a skutočnosť, že prevádzka dát hudobnej aplikácie s nulovou sadzbou sa nezapočítava do žiadneho maximálneho povoleného objemu dát stanoveného pre IAS) vytvára ekonomický stimul využívať takúto hudobnú aplikáciu namiesto konkurenčných aplikácií. Účinky tejto praktiky uplatnenej vo vzťahu ku konkrétnej aplikácii by mohli sväčšou pravdepodobnosťou „oslabiť podstatu práv koncových užívateľov“ alebo viesť k situácii, kedy „je možnosť voľby koncových užívateľov v praxi podstatne znížená“ (úvodné ustanovenie 7) než by to bolo v prípade jej uplatnenia na celú kategóriu aplikácií.

43. Pri posudzovaní takýchto dohôd alebo obchodných praktík akými je nulová sadzba vo vzťahu k článku 3 ods. 2 by sa mal zohľadňovať cieľ Nariadenia, ktorým je „zabezpečiť rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie s prevádzkou” (článok 1) a „zabezpečiť trvalé fungovanie ekosystému internetu ako motora inovácie” (úvodné ustanovenie 1) ako aj úvodné ustanovenie 7, ktoré nariaďuje zasahovanie proti dohodám alebo obchodným praktikám, ktoré „z dôvodu svojho rozsahu vedú k situáciám, keď je možnosť voľby koncových užívateľov v praxi podstatne znížená“ alebo ktoré by viedli k „oslabeniu podstaty práv koncových užívateľov“.

44. V úvodnom ustanovení 7 sa tiež uvádza, že pri posudzovaní by sa malo zohľadniť

„príslušné postavenie na trhu uvedených dotknutých poskytovateľov služieb prístupu k internetu a poskytovateľov obsahu, aplikácií a služieb“.

Pri posudzovaní toho, či ISP obmedzuje výkon práv koncových užívateľov, by národné regulačné orgány mali zvážiť, do akej miery dohodnuté obchodné a technické podmienky alebo obchodné praktiky ISP obmedzujú možnosť voľby koncových užívateľov. To neznamená, že každý faktor, ktorý ovplyvňuje možnosť voľby koncových užívateľov, by sa mal nevyhnutne považovať za faktor obmedzujúci výkon práv koncových užívateľov podľa článku 3 ods. 1. Nariadenie tiež predpokladá zásah v prípade, že takéto obmedzenia vyústia do podstatného zníženia možnosti voľby, ale aj v iných prípadoch, ktoré by mohli byť kvalifikované ako obmedzenie výkonu práv koncových užívateľov podľa článku 3 ods. 1.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy BEREC zvažuje, že môže byť nevyhnutné dôkladne posúdiť takéto obchodné a technické podmienky, zohľadňujúc predovšetkým nasledovné:
-  ciele Nariadenia a či príslušné dohody a/alebo obchodné praktiky obchádzajú tieto všeobecné ciele;
-  pozície dotknutých poskytovateľov internetových služieb a poskytovateľov obsahu a aplikácií na trhu – je pravdepodobnejšie, že k obmedzeniu výkonu práv koncového užívateľa dôjde ak má ISP alebo CAP „silnú‟ pozíciu na trhu (pričom všetci ostatní ju majú rovnakú) v porovnaní so situáciou, kedy má ISP alebo CAP „slabú‟ pozíciu na trhu. Pozície na trhu by mali byť analyzované v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže;
-  vplyv na práva koncového užívateľa spotrebiteľa a firemného zákazníka, čo zahŕňa okrem iného posúdenie toho, či:

o je ovplyvnený rozsah a rozmanitosť obsahu a aplikácií, ktoré môžu koncoví užívatelia využívať12 a ak áno, či sú rozsah a rozmanitosť, z ktorých si koncoví

12 Môže sa to vzťahovať aj na vplyv na slobodu prejavu a práva na informácie vrátane plurality médií



BoR (16) 127

užívatelia môžu zvoliť, v praxi zredukované;
o je koncový užívateľ motivovaný využívať napríklad určité aplikácie;
o odoberanie IAS obsahuje charakteristické znaky, ktoré podstatne znižujú

možnosť voľby koncového užívateľa (pozri viac podrobností v odseku 48). vplyv na práva koncového užívateľa CAP, čo zahŕňa okrem iného posúdenie toho, či:

o je ovplyvnený rozsah a rozmanitosť obsahu a aplikácií, ktoré poskytovatelia obsahu a aplikácií poskytujú,13 a v akej miere nemusí byť prístup k rozsahu a rozmanitosti aplikácií účinný;

o poskytovatelia obsahu a aplikácií sú podstatným spôsobom odrádzaní od vstupu na trh alebo nútení opustiť trh, alebo či existujú iné podstatné nepriaznivé vplyvy na hospodársku súťaž na dotknutom trhu (pozri podrobnejšie informácie v štvrtej zarážke odseku 48 týkajúce sa ponúk);

o je ovplyvnené trvalé fungovanie ekosystému internetu ako motora inovácie, napríklad či samotný ISP rozhoduje o úspešných a neúspešných subjektoch, a administratívnych a/alebo technických prekážkach pre poskytovateľov obsahu a aplikácií pri uzatváraní dohôd s poskytovateľmi internetových služieb.

rozsah postupu a existencia alternatív – postup bude pravdepodobnejšie obmedzovať výkon práv koncových užívateľov vsituácii, kedy sa napríklad vzťahuje na veľa koncových užívateľov a/alebo je málo alternatívnych ponúk a/alebo konkurujúcich poskytovateľov internetových služieb, z ktorých si môžu koncoví užívatelia vybrať.



Každý z týchto faktorov môže prispieť k podstatnému zníženiu možnosti voľby koncového užívateľa, a tým k obmedzeniu výkonu práv koncových užívateľov podľa článku 3 ods. 2. V akomkoľvek špecifickom prípade môže prítomnosť jedného alebo viacerých týchto faktorov v skutočnosti obmedziť výkon práv koncového užívateľa.
Pri tomto dôkladnom posúdení sa môžu zohľadniť aj nasledujúce úvahy:
-  Akékoľvek dohody alebo praktiky, ktoré majú účinok podobný technickému blokovaniu prístupu (pozri odsek 55), pravdepodobne porušujú články 3 ods. 1 a 3 ods. 2, vzhľadom na ich silný vplyv na práva koncového užívateľa.
-  Obchodné praktiky, ktoré uplatňujú vyššiu cenu na dáta spojené s konkrétnou aplikáciou alebo triedou aplikácií, pravdepodobne obmedzia výkon práv koncových užívateľov z dôvodu potenciálne silnej demotivácie používať príslušnú aplikáciu (aplikácie) a následne obmedzenia možnosť voľby. Možnosť, že vyššie ceny môžu byť uplatňované na aplikáciu alebo kategóriu aplikácie, môže tiež odradiť vývoj nových aplikácií.
-  Koncoví užívatelia IAS, ktorých podmienky zahŕňajú nižšiu (alebo nulovú) cenu za dáta spojené s konkrétnou aplikáciou alebo triedou aplikácií budú motivovaní k používaniu aplikácie alebo kategórie aplikácií s nulovou sadzbou a nie k používaniu iných aplikácií alebo kategórií aplikácií. Okrem toho čím nižší je maximálny povolený objem dát, tým je pravdepodobnejší silnejší vplyv.
-  Cenové rozlíšenie medzi jednotlivými aplikáciami v rámci jednej kategórie má vplyv na konkurenciu medzi poskytovateľmi vdanej triede. Môže preto pravdepodobnejšie ovplyvniť „trvalé fungovanie ekosystému internetu ako motora inovácie“ a tým oslabiť ciele Nariadenia ako cenové rozlíšenie medzi triedami

13 Môže sa to vzťahovať aj na vplyv na slobodu a pluralitu médií

aplikácií.

Článok 3 ods. 3 prvý pododsek

BoR (16) 127

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zaobchádzajú pri poskytovaní týchto služieb s každou prevádzkou rovnako, bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania a bez ohľadu

na odosielateľa a príjemcu, obsah, ku ktorému sa pristupuje alebo ktorý sa distribuuje, použité alebo poskytnuté aplikácie alebo služby alebo použité koncové zariadenie.

Úvodné ustanovenie 8
Pri poskytovaní služieb prístupu k internetu by poskytovatelia uvedených služieb mali zaobchádzať s celou prevádzkou rovnako, bez diskriminácie, obmedzenia alebo zasahovania, nezávisle od odosielateľa alebo príjemcu, obsahu, aplikácie alebo služby alebo koncového zariadenia. Podľa všeobecných zásad práva Únie a ustálenej judikatúry by sa porovnateľné situácie nemali riešiť rozdielne a rozdielne situácie by sa nemali riešiť rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

Základná zásada Nariadenia sa vzťahuje na riadenie prevádzky, kedy pri poskytovaní IAS sú poskytovatelia internetových služieb povinní zaobchádzať s celou prevádzkou rovnako. Prípady porušenia, ktoré podľa článku 3 ods. 3 nie sú zdôvodnené, by tiež spravidla predstavovali porušenie práv koncového užívateľa uvedených v článku 3 ods. 1.
Keďže článok 3 ods. 3 sa týka rovnakého zaobchádzania s každou prevádzkou „pri poskytovaní služieb prístupu k internetu“, rozsah pôsobnosti tohto odseku vylučuje postupy prepojenia IP.
Pri posudzovaní toho, či ISP túto zásadu dodržiava, by národné regulačné orgány mali uplatňovať posudzovanie pozostávajúce z dvoch krokov:
-  V prvom kroku by mali posúdiť, či sa s celou prevádzkou zaobchádza rovnako.
-  V druhom kroku by mali posúdiť, či sú situácie porovnateľné alebo odlišné, a či existujú objektívne dôvody, ktoré by mohli zdôvodniť odlišné zaobchádzanie s rozličnými situáciami (podľa druhého pododseku článku 3 ods. 3 – pozri
  
  odseky 57-75).
Národné regulačné orgány by okrem toho mali zabezpečiť, aby bola prevádzka IAS

riadená:
-  „bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania“;
-  „bez ohľadu na odosielateľa a príjemcu, obsah, ku ktorému sa pristupuje alebo
  
  ktorý sa distribuuje, použité alebo poskytnuté aplikácie alebo služby alebo použité
  
  koncové zariadenie“.
Národné regulačné orgány by mali vziať do úvahy, že rovnaké zaobchádzanie

nevyhnutne neznamená, že všetci koncoví užívatelia budú mať rovnakú výkonnosť siete alebo kvalitu služby. Preto aj keď pakety môžu mať rozličnú výkonnosť prenosu (napr. pri parametroch akými sú latencia alebo jitter), s paketami sa zaobchádza rovnako ak sa všetky pakety spracúvajú bez ohľadu na príjemcu a odosielateľa, obsahu, ku ktorému sa pristupuje alebo ktorý sa distribuuje a použitú alebo poskytovanú aplikáciu alebo služby.
Kontrola preťaženia založená na koncovom bode14 (typickým príkladom je kontrola

14 Nemalo by sa to zamieňať s interným riadením preťaženia v rámci siete opísaným v článku 3 ods.3 písm. c)). IETF, RFC 5783, Congestion Control in the RFC Series

BoR (16) 127 preťaženia protokolu riadenia prenosu (TCP)) nie je v rozpore s prvým pododsekom

článku 3 ods. 3, keďže podľa definície sa uskutočňuje v rámci koncového zariadenia a Nariadenie sa nevzťahuje na koncové zariadenie.15 Národné regulačné orgány by mali považovať interné mechanizmy poskytovateľov internetových služieb v rámci siete, ktoré napomáhajú kontrole preťaženia založenej na koncovom bode16 za mechanizmy, s ktorými sa zaobchádza rovnako, a preto by ich mali považovať prípustné, pokiaľ sú tieto interné mechanizmy v rámci siete nezávislé na aplikáciách prevádzkovaných v koncových bodoch a nedochádza k obchádzaniu Nariadenia.

V prípade dohôd alebo praktík, ktoré zahŕňajú technickú diskrimináciu, by to znamenalo nerovnaké zaobchádzanie, ktoré by nebolo zlučiteľné s článkom 3 ods. 3. To platí predovšetkým pre nasledujúce príklady:
-  Postup, kedy ISP blokuje, spomaľuje, obmedzuje, zasahuje, znehodnocuje alebo diskriminuje prístup k špecifickému obsahu, jednej alebo viacerým aplikáciám (alebo ich kategóriám), okrem prípadov, kedy je to zdôvodnené odkazom na výnimky z tretieho pododseku článku 3 ods. 3.
-  Ponuky IAS, v prípade ktorých poskytovateľ internetových služieb koncového užívateľa obmedzuje prístup k internetu na limitovaný súbor aplikácií alebo koncových bodov (ponuky subinternetových služieb), porušujú prvý pododsek článku 3 ods. 3, keďže zahŕňajú blokovanie aplikácií a / alebo diskrimináciu, obmedzenie alebo zásah súvisiaci s pôvodom alebo destináciou informácií.
-  Ponuka s nulovou sadzbou, pri ktorej s ú všetky aplikácie okrem aplikácie (aplikácií) s nulovou sadzbou blokované (alebo spomalené) po dosiahnutí maximálneho povoleného objemu dát, keďže by porušovala prvý (a tretí) pododsek článku 3 ods. 3.
Národné regulačné orgány by mali u všetkých ponúk IAS, ktoré nie sú natoľko jasné ako príklady uvedené v odseku 55, dôkladne posúdiť zlučiteľnosť s Nariadením.

Článok 3 ods. 3 druhý pododsek

Prvým pododsekom sa nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu vo vykonávaní opatrení na primerané riadenie prevádzky. Aby sa takéto opatrenia považovali za primerané, musia byť transparentné, nediskriminačné a proporcionálne, a nesmú sa zakladať na obchodných kritériách, ale na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky. Takéto opatrenia nemonitorujú špecifický obsah a nezachovávajú sa dlhšie, než je nevyhnutné.

15 Pozri podrobné údaje o koncovom zariadení podľa článku 3(1) 16 Active Queue Management, pozri IETF, RFC 7567

Úvodné ustanovenie 10
Primerané riadenie prevádzky nevyžaduje techniky, ktorými sa monitoruje špecifický obsah prevádzky dát prenášaných prostredníctvom služby prístupu k internetu.

Opatrenia na riadenie prevádzky17

57. Pri posudzovaní toho, či ISP dodržiava zásadu rovnakého zaobchádzania uvedenú v prvom pododseku článku 3 ods. 3, by národné regulačné orgány mali zohľadniť, či je dané opatrenie primeraným opatrením na riadenie prevádzky. Zásada rovnakého zaobchádzania s prevádzkou nebráni poskytovateľom internetových služieb v realizovaní primeraných opatrení na riadenie prevádzky v súlade s druhým pododsekom článku 3 ods. 3.

„Transparentné, nediskriminačné a proporcionálne“

Pri posudzovaní toho, či je opatrenie na riadenie prevádzky primerané, by národné regulačné orgány mali v prvom rade posúdiť, či je opatrenie na riadenie prevádzky transparentné, nediskriminačné a proporcionálne. Tieto podmienky sú zákonnými zásadami, ktoré sa už uplatňujú v každodennej regulačnej praxi pri uplatňovaní práva EÚ a príslušného vnútroštátneho práva.
Podľa článku 3 ods. 3 by národné regulačné orgány mali od poskytovateľov internetových služieb vyžadovať, aby poskytovali transparentné informácie o postupoch riadenia prevádzky a dopade týchto postupov (pozri tiež články 4 a 5).
Národné regulačné orgány by pri posudzovaní toho, či je riadenie prevádzky nediskriminačné, mali zvážiť nasledovné:
-  Požiadavka, aby opatrenia na riadenie prevádzky boli nediskriminačné, nebráni poskytovateľom internetových služieb v tom, aby realizovali – scieľom optimalizovať celkovú kvalitu prenosu askúsenosti užívateľov - opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré rozlišujú medzi objektívne rôznymi kategóriami prevádzky (pozri úvodné ustanovenie 9 a odseky 62-67);
-  So situáciami, ktoré sú si podobné z hľadiska technických požiadaviek na kvalitu
  
  17Definíciaopatrenínariadenieprevádzkyjeuvedenánastrane18dokumentuBEREC2011Net NeutralityQoSFramework (BoR (11) 53)

BoR (16) 127

Úvodné ustanovenie 9
Cieľom primeraného riadenia prevádzky je prispieť k efektívnemu využívaniu sieťových zdrojov a optimalizácii celkovej kvality prenosu spôsobom, ktorý zodpovedá objektívne rozdielnym technickým požiadavkám na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky, a teda prenášanému obsahu, aplikáciám a službám. Opatrenia na primerané riadenie prevádzky, ktoré uplatňujú poskytovatelia služieb prístupu k internetu, by mali byť transparentné, nediskriminačné a proporcionálne a nemali by sa zakladať na obchodných kritériách. Požiadavka, aby opatrenia na riadenie prevádzky boli nediskriminačné, nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu, aby v záujme optimalizácie celkovej kvality prenosu uplatnili opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré sú pre objektívne rôzne kategórie prevádzky rozdielne. Akékoľvek takéto diferencovanie by malo, s cieľom optimalizovať celkovú kvalitu a skúsenosti užívateľov, byť povolené len na základe objektívne rôznej technickej kvality požiadaviek na služby (napríklad pokiaľ ide o latenciu, jitter, stratovosť paketov a šírku pásma) špecifických kategórií prevádzky, a nie na základe obchodných kritérií. Takéto rozdielne opatrenia by mali byť primerané vo vzťahu k účelu optimalizácie celkovej kvality a mali by zaobchádzať s rovnakou prevádzkou rovnakým spôsobom. Takéto opatrenia by sa nemali uplatňovať dlhšie, než je nevyhnutné.

BoR (16) 127

služby, by sa malo zaobchádzať rovnako;

 So situáciami, ktoré sú rozdielne z hľadiska objektívne rozdielnych technických

požiadaviek na kvalitu služby, sa môže zaobchádzať rozdielne ak je to objektívne

opodstatnené;
 Národné regulačné orgány by predovšetkým nemali považovať samotnú

skutočnosť, že prevádzka siete je šifrovaná, za objektívne zdôvodnenie rozdielneho zaobchádzania zo strany prevádzkovateľov internetových služieb.

61. Pri posudzovaní toho, či je opatrenie na riadenie prevádzky proporcionálne, by národné regulačné orgány mali zvážiť nasledovné:

 Ako je uvedené v prvej vete úvodného ustanovenia 9, toto opatrenie musí mať legitímny cieľ, konkrétne prispieť k efektívnemu využívaniu zdrojov siete a optimalizácii celkovej kvality prenosu;
 Opatrenie na riadenie prevádzky musí byť vhodné na dosiahnutie tohto cieľa (s požiadavkou, že je nutné preukázať, že opatrenie má účinok a že nie je zjavne neprimerané);
 Opatrenie na riadenie prevádzky musí byť nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa;
 Na dosiahnutie tohto cieľa neexistuje menej narúšajúci a rovnako účinný alternatívny

spôsob riadenia prevádzky (napr. rovnaké zaobchádzanie bez kategórií prevádzky)

s dostupnými sieťovými zdrojmi;
 Opatrenie na riadenie prevádzky musí byť primerané, napr. na účely vyrovnania

konkurenčných požiadaviek rozličných kategórií prevádzky alebo konkurenčných záujmov rozličných skupín.

„Objektívne rozdielne technickým požiadavkám na kvalitu služby kategórií prevádzky“

Pri posudzovaní toho, či je opatrenie na riadenie prevádzky primerané, by národné regulačné orgány mali posúdiť zdôvodnenie preložené poskytovateľom internetových služieb. Na to, aby bolo možné opatrenie považovať za primerané, sa musí dané opatrenie na riadenie prevádzky zakladať na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky. Príkladmi technických požiadaviek na kvalitu služby sú latencia, jitter, stratovosť paketov a šírka pásma.
Kategórie prevádzky by sa mali zvyčajne definovať na základe požiadaviek na kvalitu služby, pričom kategória prevádzky bude obsahovať tok paketov z aplikácií s podobnými požiadavkami. Preto ak prevádzkovatelia internetových služieb zavádzajú rozdielne technické požiadavky na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky, malo by sa to vykonávať objektívne a mali by sa zakladať na náročnosti na požiadavky na kvalitu služby aplikácií (napr. latencia, jitter, stratovosť paketov a šírka pásma). Takáto kategória môže napríklad pozostávať z aplikácií v reálnom čase, ktoré sú vyžadujú krátke časové oneskorenie medzi odosielateľom a príjemcom.18
Okrem toho, ako je vysvetlené v úvodnom ustanovení 9, opatrenia poskytovateľov internetových služieb na riadenie prevádzky „zodpovedajú“ požiadavkám na kvalitu služby kategórií prevádzky s cieľom optimalizovať celkovú kvalitu prenosu a zlepšiť skúsenosti užívateľa. Scieľom určiť kategórie prevádzky sa poskytovateľ internetových služieb spolieha na informácie, ktoré poskytne aplikácia pri odosielaní paketov do siete (pozri tiež odsek 70 o tom, aké informácie môžu poskytovatelia internetových služieb oprávnene zvažovať). So šifrovanou prevádzkou by sa nemalo zaobchádzať nevýhodnejšie z dôvodu jej šifrovania.

18 IETF, RFC 7657, Differentiated Services and Real-Time Communication

BoR (16) 127

Keď národné regulačné orgány zvažujú interné mechanizmy poskytovateľov internetových služieb v rámci siete, ktoré napomáhajú kontrole preťaženia na základe koncových bodov (pozri odsek 54) v kontexte druhého pododseku článku 3 ods. 3, riadenie frontov rozličných kategórií prevádzky19 by sa malo posudzovať podľa tých istých kritérií, ktoré sú

opísané vo všeobecnosti pre druhý pododsek článku 3 ods. 3.
Na základe týchto skutočností je možné uplatňovať primerané riadenie prevádzky na rozlíšenie medzi objektívne rozdielnymi „kategóriami prevádzky“ napríklad odkazom na druhy protokolu aplikačnej vrstvy alebo všeobecnej aplikácie (napr. zdieľanie súborov, VoIP alebo okamžité odosielanie správ) iba ak:
-  druhy protokolu aplikačnej vrstvy alebo všeobecnej aplikácie si vyžadujú objektívne rozdielnu technickú kvalitu služby;
-  aplikácie s rovnakými požiadavkami na kvalitu služby sa zaobchádza nezávisle v tej istej kategórii prevádzky; a
-  zdôvodnenia sú špecifické pre ciele sledované realizovaním opatrení na riadenie prevádzky na základe rozličných kategórií prevádzky.
Poskytovatelia internetových služieb môžu uprednostniť riadenie siete a kontrolu prevádzky pred zvyšnou časťou svojej prevádzky. Takéto postupy riadenia prevádzky by sa mali považovať za primerané za predpokladu, že sú transparentné a ich cieľom je riadna konfigurácia a zabezpečenie siete a jej zariadenia prostredníctvom účinného vyrovnania záťaže, napr. čo najskoršou reakciou v prípade preťaženia, poruchy, výpadku, atď.

„Nemali by sa zakladať na obchodných kritériách“

68. V prípade, že sa opatrenia na riadenie prevádzky zakladajú na obchodných kritériách, opatrenie na riadenie prevádzky nie je primerané. Zrejmým príkladom by mohol byť prípad keď ISP účtuje za využívanie rozličných kategórií prevádzky alebo keď opatrenie na riadenie prevádzky odzrkadľuje obchodné záujmy ISP, ktorý ponúka určité aplikácie alebo je partnerom poskytovateľov určitých aplikácií. Avšak národné regulačné orgány nemusia preukázať, že sa opatrenie na riadenie prevádzky zakladá na obchodných kritériách; je postačujúce stanoviť, že opatrenie na riadenie prevádzky sa nezakladá na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby.

„Nemonitorujú špecifický obsah“

Pri posudzovaní opatrení na riadenie prevádzky by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby takéto opatrenia nemonitorovali špecifický obsah (t.j. dátový obsah transportnej vrstvy).
Naopak, opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré monitorujú aspekty iné než špecifický obsah, t.j. všeobecný obsah, by sa mali považovať za povolené. Monitorovacie techniky používané poskytovateľmi internetových služieb, ktorí sa spoliehajú na informácie obsiahnuté v záhlaví IP paketu a záhlaví protokolu transportnej vrstvy (napr. TCP), sa

môžu považovať za všeobecný obsah v protiklade k špecifickému obsahu poskytovanému samotnými koncovými užívateľmi (napríklad text, obrázky a video).

„Nezachovávajú sa dlhšie, než je nevyhnutné“

71. Pri posudzovaní opatrení na riadenie prevádzky by národné regulačné orgány mali zohľadniť, že takéto opatrenia sa nezachovávajú dlhšie, než je nevyhnutné.

19 Pozri oddiel 2.1 „AQM and Multiple Queues“ v IETF RFC 7567

BoR (16) 127

BEREC chápe tento pojem ako vzťahujúci sa na proporcionalitu primeraných opatrení na

riadenie prevádzky z pohľadu trvania súbežne s výslovnou podmienkou, že „musia byť proporcionálne“, ktorá sa vzťahuje na ich proporcionalitu z pohľadu rozsahu (druh a časť ovplyvnenej prevádzky, dopad na zvyšnú časť prevádzky, rovnaké zaobchádzanie v porovnateľných situáciách, atď.).
To samo osebe nebráni tomu, aby sa funkcia aktivácie zaviedla a vykonávala (avšak s opatrením riadenia prevádzky, ktoré ešte nie je účinné) priebežne za predpokladu, že opatrenie na riadenie prevádzky sa stáva účinným iba vtedy, ak je to nevyhnutné. Nevyhnutnosť môže nastať niekoľkokrát alebo dokonca pravidelne počas určitého obdobia. Avšak ak sú opatrenia na riadenie prevádzky v účinnosti trvale alebo opakovane, ich nevyhnutnosť môže byť sporná a národné regulačné orgány by v takýchto prípadoch mali zvážiť, či je možné ešte vždy považovať opatrenia na riadenie prevádzky za primerané vo význame druhého pododseku článku 3 ods. 3.

Odlíšenie od výnimočných opatrení na riadenie prevádzky

74. Tretí pododsek článku 3 ods. 3 objasňuje, že podľa druhého pododseku článku 3 ods. 3 sú okrem iného zakázané nasledujúce opatrenia na riadenie prevádzky: blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať a diskriminovať špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie.

Odlíšenie od špecializovaných služieb

75. BEREC má za to, že „kategórie prevádzky“ by sa mali jasne odlišovať od špecializovaných služieb. Článok 3 ods. 5 objasňuje, že špecializované služby môžu byť poskytované z dôvodov optimalizácie s cieľom splniť požiadavky na špecifickú úroveň kvality. Na druhej strane využívanie „kategórií prevádzky“ podľa druhého pododseku článku 3 ods. 3 je povolené na účely optimalizácie celkovej kvality prenosu (pozri úvodné ustanovenie 9).

Článok 3 ods. 3 tretí pododsek

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu nesmú vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú opatrenia uvedené v druhom pododseku, a najmä nesmú blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať alebo diskriminovať špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie, iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby:

Tretí pododsek článku 3 ods. 3 obsahuje dva aspekty:
-  zákaz pre poskytovateľov internetových služieb uplatňovať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú primerané opatrenia na riadenie prevádzky; ako aj
-  úplný zoznam troch výnimiek, kedy sú opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú takéto primerané riadenie prevádzky, povolené.
S cieľom zabezpečiť otvorený internet tretí pododsek článku 3 ods. 3 opisuje postupy riadenia prevádzky, ktoré sú zakázané, pokiaľ nespadajú pod konkrétnu výnimku. Sú to postupy, ktoré sú okrem iného v tejto súvislosti zakázané a je možné ich opísať nasledujúcimi siedmimi zásadami, ktoré by národné regulačné orgány mali uplatňovať pri posudzovaní postupov poskytovateľov internetových služieb:
-  zákaz blokovania;
-  zákaz spomaľovania;
-  zákaz zmeny;
-  zákaz obmedzovania;
-  zákaz zasahovania;
-  zákaz znehodnocovania; a
-  zákaz diskriminácie
  
  špecifického obsahu, aplikácií alebo služieb alebo ich špecifických kategórií. Je to neúplný zoznam opatrení na riadenie prevádzky, ktoré sú zakázané a akékoľvek iné opatrenie presahujúce primerané riadenie prevádzky je tiež zakázané. Postupy, ktoré nie sú v súlade s týmito siedmimi zásadami alebo ktoré presahujú primerané riadenie prevádzky môžu poskytovatelia internetových služieb používať iba na základe troch špecifických výnimiek vypracovaných podľa článku 3 ods. 3 písm. a), b) a c).
Napríklad poskytovatelia internetových služieb by nemali blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, zasahovať, znehodnocovať alebo diskriminovať inzerciu pri poskytovaní IAS, pokiaľ nie sú v konkrétnom prípade splnené podmienky výnimiek a), b) alebo c).

Na rozdiel od interného blokovania v rámci siete zavedeného poskytovateľom internetových služieb sa Nariadenie nevzťahuje na obmedzenia týkajúce sa koncového zariadenia zavedené koncovým užívateľom.

BoR (16) 127

Úvodné ustanovenie 11
Akékoľvek postupy riadenia prevádzky, ktoré presahujú takéto primerané opatrenia na riadenie prevádzky, blokovaním, spomaľovaním, menením, obmedzovaním, zasahovaním, znehodnocovaním alebo diskrimináciou, pokiaľ ide o špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo špecifické kategórie obsahu, aplikácií alebo služieb, by mali byť zakázané s výhradou odôvodnených a vymedzených výnimiek ustanovených v tomto Nariadení. Uvedené výnimky by mali podliehať prísnemu výkladu a požiadavkám na proporcionalitu. Špecifický obsah, aplikácie a služby, ako aj ich špecifické kategórie, by sa mali chrániť, a to z dôvodu negatívneho vplyvu blokovania alebo iných reštriktívnych opatrení, ktoré nepatria do odôvodnených výnimiek, na možnosti voľby pre koncových užívateľov a inovácie. Pravidlá proti pozmeňovaniu obsahu, aplikácií alebo služieb sa týkajú pozmeňovania obsahu komunikácie, ale nezakazujú nediskriminačné techniky kompresie dát, ktorými sa zmenšuje veľkosť dátového súboru bez akejkoľvek úpravy obsahu. Takéto kompresie umožňujú efektívnejšie využitie obmedzených zdrojov a slúžia záujmom koncových užívateľov znižovaním objemu dát, zvyšovaním rýchlosti a zintenzívnením skúseností spojených s využívaním príslušného obsahu, aplikácií alebo služieb.

Úvodné ustanovenie 12
Opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú takéto primerané opatrenia na riadenie prevádzky, sa môžu uplatňovať len podľa potreby a tak dlho, ako je potrebné na splnenie troch odôvodnených výnimiek ustanovených v tomto Nariadení.

BoR (16) 127

Tri výnimky uvedené v treťom pododseku článku 3 ods. 3 majú spoločné nevyhnutné podmienky, ato že opatrenie na riadenie prevádzky musí byť nevyhnutné na dosiahnutie príslušnej výnimky („iba ak je to potrebné“) a môže sa uplatňovať „iba tak dlho, ako je potrebné“. Tieto požiadavky vyplývajú zo zásady proporcionality.20 Okrem toho by sa ako výnimky mali interpretovať striktne.21
Zákaz monitorovania špecifického obsahu sa nevzťahuje na riadenie prevádzky presahujúce primerané riadenie prevádzky (t.j. riadenie prevádzky spĺňajúce výnimky v písm. a), b) alebo c)). Je treba poznamenať, že podľa článku 3 ods. 4 sa akékoľvek spracúvanie osobných údajov musí vykonávať v súlade so Smernicou 95/46/ES a Smernicou 2002/58/ES.

Článok 3 ods. 3 písm. a)

(a) sa dodržali legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom Únie, ktorým poskytovateľ služieb prístupu k internetu podlieha, alebo opatrenia, ktoré sú v súlade s právom Únie, ktorými sa vykonávajú takéto legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, vrátane rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej moci s príslušnými právomocami;

Úvodné ustanovenie 13
Po prvé, môžu nastať situácie, v ktorých poskytovatelia služieb prístupu k internetu podliehajú legislatívnym aktom Únie alebo vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré sú v súlade s právom Únie (napríklad týkajúcim sa zákonnosti obsahu, aplikácií alebo služieb alebo týkajúcim sa verejnej bezpečnosti) vrátane trestného práva, na základe ktorých sa od nich vyžaduje napríklad blokovanie špecifického obsahu, aplikácií alebo služieb. Okrem toho môžu nastať situácie, v ktorých poskytovatelia podliehajú opatreniam, ktoré sú v súlade s právom Únie, ktorými sa vykonávajú alebo uplatňujú legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, ako sú opatrenia všeobecného

uplatnenia, súdne rozhodnutia, rozhodnutia orgánov verejnej moci

20 Pozri úvodné ustanovenie 11 21 Pozri úvodné ustanovenie 11

81. Ak ISP uplatňuje opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré nie je možné považovať za primerané, národné regulačné orgány by mali posúdiť, či tak ISP musí konať zo zákonných dôvodov, konkrétne aby dodržal legislatívu alebo opatrenia verejných orgánov uvedené v danej výnimke.

82. Ako je vysvetlené v úvodnom ustanovení 13, takáto legislatíva alebo opatrenia musia spĺňať požiadavky charty základných práv a predovšetkým článok 52, v ktorom je predovšetkým uvedené, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd.

Článok 3 ods. 3 písm. b)

BoR (16) 127

uplatnenia, súdne rozhodnutia, rozhodnutia orgánov verejnej moci s príslušnými právomocami alebo iné opatrenia, ktorými sa zabezpečuje súlad s takýmito legislatívnymi aktmi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi (napríklad povinnosť dodržiavať súdne rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánov verejnej moci, v ktorých sa požaduje zablokovanie nelegálneho obsahu). Požiadavka súladu s právom Únie sa okrem iného týka dodržiavania požiadaviek Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v súvislosti s obmedzeniami týkajúcimi sa výkonu základných práv a slobôd. Ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES, akékoľvek opatrenia, ktoré môžu spôsobiť obmedzenia uvedených základných práv a slobôd, sa majú zaviesť len v tom prípade, ak sú vhodné, primerané a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, a ak ich uplatňovanie podlieha primeraným procesným zárukám v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane jeho ustanovení o účinnej súdnej ochrane a riadnom procese.

(b) sa zachovala integrita a bezpečnosť siete, služieb poskytovaných prostredníctvom tejto siete a koncového zariadenia koncových užívateľov;

Úvodné ustanovenie 14
Po druhé, môžu byť potrebné opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú takéto primerané opatrenia na riadenie prevádzky, aby sa chránila integrita a bezpečnosť siete, napríklad pri prevencii kybernetických útokov, ktoré sa vyskytujú prostredníctvom šírenia škodlivého softvéru, alebo pri krádeži identity koncových užívateľov, ku ktorej dochádza v dôsledku spajvéru.

Typickými útokmi a hrozbami, ktoré budú aktivovať opatrenia na zachovanie integrity a bezpečnosti, sú:
-  zahltenie prvkov siete alebo koncových zariadení prevádzkou s cieľom ich destabilizovať (napr. útok typu odopretie služby);
-  navádzanie IP adries s cieľom napodobniť zariadenia siete alebo umožniť neoprávnenú komunikáciu;
-  útoky hackerov voči prvkom siete alebo koncovému zariadeniu;
-  šírenie škodlivého softvéru, vírusov, atď.
Vykonávanie opatrení týkajúcich sa riadenia prevádzky na zachovanie integrity a bezpečnosti siete by mohlo v zásade pozostávať z obmedzenia pripojiteľnosti alebo blokovania prevádzky z a do špecifických koncových bodov. Typickými príkladmi takýchto opatrení na riadenie prevádzky sú:
-  blokovanie IP adries alebo ich rozsahov, pretože predstavujú známe zdroje útokov;
-  blokovanie IP adries, z ktorých pochádza skutočný útok;
-  blokovanie IP adries /IAS vykazujúcich podozrivé správanie (napr. neoprávnená

BoR (16) 127

komunikácia s prvkami siete, navádzanie na nesprávne adresy);

 blokovanie IP adries ak existujú jasné indikácie, že sú súčasťou botnetu;
 blokovanie konkrétnych čísel portov, ktoré predstavujú ohrozenie bezpečnosti a

integrity.

Národné regulačné orgány by mali vziať do úvahy, že používanie bezpečnostných monitorovacích systémov poskytovateľmi internetových služieb na účely identifikácie útokov a aktivovania bezpečnostných opatrení je často odôvodnené. V takýchto prípadoch sa môže monitorovanie prevádzky na účely zistenia bezpečnostných hrozieb (napríklad tých, ktoré sú uvedené v odseku 84) vykonávať priebežne na pozadí,22 zatiaľ čo skutočné opatrenie na riadenie prevádzky, ktorého cieľom zachovanie integrity a bezpečnosti, sa aktivuje až po zistení konkrétnych bezpečnostných hrozieb. Z uvedeného dôvodu predpoklad „iba tak dlho, ako je potrebné“ nebráni vykonávaniu tohto monitorovania integrity a bezpečnosti siete.
Okrem monitorovania integrity a bezpečnosti siete môžu byť potenciálne bezpečnostné hrozby identifikované na základe správ/sťažností zo strany koncových užívateľov alebo zoznamov blokovaných adries získaných od uznávaných bezpečnostných organizácií.
Táto výnimka by sa mohla využívať ako základ pre obchádzanie Nariadenia, pretože bezpečnosť je široký pojem. Národné regulačné orgány by preto mali starostlivo posúdiť, či sú splnené požiadavky tejto výnimky a požadovať, aby v poskytovatelia internetových služieb v prípade potreby poskytli primerané zdôvodnenia23.

Článok 3 ods. 3 písm. c)

(c) sa predchádzalo hroziacemu preťaženiu siete a zmiernili sa účinky výnimočného alebo dočasného preťaženia siete pod podmienkou, že s rovnocennými kategóriami prevádzky sa zaobchádza rovnako.

Úvodné ustanovenie 15
Po tretie, môžu byť potrebné aj opatrenia, ktoré presahujú takéto primerané opatrenia na riadenie prevádzky, aby sa predchádzalo hroziacemu preťaženiu siete, to znamená situáciám, keď môže kedykoľvek dôjsť k preťaženiu, a na zmierňovanie účinkov preťaženia siete, ak k takému preťaženiu dochádza len dočasne alebo vo výnimočných situáciách. Na základe zásady proporcionality sa vyžaduje, aby opatrenia na riadenie prevádzky na základe uvedenej výnimky zaobchádzali s rovnocennými kategóriami prevádzky rovnako. Dočasné preťaženie by sa malo chápať tak, že sa týka špecifických situácií krátkeho trvania, pri ktorých náhly nárast počtu užívateľov okrem pravidelných užívateľov, alebo náhly nárast dopytu po špecifickom obsahu, aplikáciách alebo službách, môže prekročiť prenosovú kapacitu niektorých prvkov siete, čím sa reakcie zvyšku siete spomalia. K dočasnému preťaženiu môže dôjsť najmä v mobilných sieťach, ktoré viac podliehajú premenlivým podmienkam, ako napríklad fyzickým prekážkam, nižšiemu pokrytiu signálom vnútri budov alebo rôznemu počtu aktívnych užívateľov s meniacou sa lokalitou. Zatiaľ čo možno predpokladať, že k takémuto dočasnému preťaženiu môže dôjsť z času na čas na určitých miestach v sieti – tak, že ho nemožno považovať za výnimočné, nemôže sa opakovať tak často alebo na také dlhé obdobia, aby rozšírenie kapacity bolo ekonomicky odôvodnené. Výnimočné preťaženie by sa malo chápať tak, že sa týka nepredvídateľných a neodvratných situácií preťaženia, a to v mobilných ako aj pevných sieťach. Možné príčiny uvedených situácií zahŕňajú technickú poruchu, ako je výpadok služby spôsobený poškodenými káblami alebo inými prvkami infraštruktúry, nečakané zmeny

22 Takéto monitorovanie by malo podliehať striktnej interpretácii a požiadavkám proporcionality a národné regulačné orgány by ich mali posúdiť v súlade s odsekom 87. 23 Takéto zdôvodnenia by tiež mali byť v súlade s článkami 13(a) and 13(b) rámcovej Smernice

23 Takéto zdôvodnenie by malo byť v súlade s článkami 13 písm. a) a 13 písm. b) rámcovej Smernice

Poskytovatelia internetových služieb sa môžu vo výnimočných prípadoch a tak dlho, ako je potrebné, zapájať do riadenia prevádzky nad rámec obmedzení uvedených v druhom pododseku článku 3 ods. 3 na účely riadenia určitých druhov preťaženia siete, konkrétne hroziaceho preťaženia siete (ktorému je možné predísť) a výnimočného alebo dočasného preťaženia siete (ktorého účinky je možné zmierniť). Úvodné ustanovenie 15 uvádza podrobné informácie o identifikácii situácií, kedy nastáva výnimočné alebo dočasné preťaženie. Hroziace preťaženie siete je definované ako situácie, kedy bezprostredne hrozí preťaženie.
Úvodné ustanovenie 15 sa zameriava na výnimočné a dočasné preťaženie siete; preto sa opatrenia na predchádzanie hroziacemu preťaženiu siete uplatňujú iba na prípady takéhoto preťaženia.
Pri posudzovaní výnimiek z riadenia preťaženia podľa písm. c) by národné regulačné orgány mali zohľadňovať všeobecné kritériá striktnej interpretácie a proporcionality uvedené v treťom pododseku článku 3 ods. 3. Národné regulačné orgány by okrem toho mali skontrolovať, či sa riadenie preťaženia nepoužíva na obchádzanie zákazu blokovania, zníženia výkonu a diskriminácie (pozri úvodné ustanovenie 15).
Z dôvodu požiadavky, že výnimočné riadenie prevádzky sa môže uplatňovať iba podľa potreby a iba tak dlho, ako je potrebné, by národné regulačné orgány mali zvážiť, že v prípadoch, kedy je riadenie preťaženia nezávislé od aplikácie (t.j. riadenie preťaženia, ktoré sa nezameriava na špecifické aplikácie alebo ich kategórie) nepostačujúce, preťaženie môže byť riešené podľa článku 3 ods. 3 písm. c). V takýchto prípadoch sa tiež musí s rovnakými kategóriami prevádzky zaobchádzať rovnako. Akékoľvek opatrenie súvisiace so znížením výkonu by sa malo, ak je to možné, obmedziť na časť siete, v ktorej došlo k preťaženiu.
Riadenie preťaženia je možné vykonávať na všeobecnej báze, nezávisle od aplikácií.24 Národné regulačné orgány by mali zvážiť, či by takéto druhy riadenia preťaženia boli postačujúce a rovnako účinné na riadenie preťaženia z hľadiska zásady proporcionality. Z rovnakého dôvodu by národné regulačné orgány mali zvážiť, či by zníženie výkonu prevádzky na rozdiel od blokovania prevádzky bolo postačujúce a rovnako efektívne na riadenie preťaženia.
V rámci svojej kontroly postupov riadenia preťaženia môžu národné regulačné orgány monitorovať, č i poskytovatelia internetových služieb riadne dimenzujú svoju sieť a zohľadniť nasledovné:

24 IETF, RFC 6057, Comcast‟s Protocol-Agnostic Congestion Management a IETF, RFC 6789, CongestionExposure(Conex)ConceptsandUseCases

BoR (16) 127

v presmerovaní prevádzky alebo veľké zvýšenie sieťovej prevádzky v dôsledku núdzovej situácie alebo iné situácie mimo kontroly poskytovateľov služieb prístupu k internetu. Takéto problémy preťaženia sú pravdepodobne zriedkavé, ale môžu byť závažné, a nemusia mať nevyhnutne krátke trvanie. Skutočnosť, že je potrebné uplatňovať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú primerané opatrenia na riadenie prevádzky, na účely prevencie alebo zmiernenia účinkov dočasného alebo výnimočného preťaženia siete by nemala dávať poskytovateľom služieb prístupu k internetu možnosť obísť všeobecný zákaz blokovania, spomaľovania, pozmeňovania, obmedzovania, zasahovania, znehodnocovania alebo diskriminácie, pokiaľ ide o špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie. Opakujúce sa a dlhodobejšie preťaženie siete, ktoré nie je výnimočné ani dočasné, by nemalo využívať túto výnimku, ale skôr by sa malo riešiť rozšírením kapacity siete.

BoR (16) 127

 ak dochádza k opakujúcemu sa alebo dlhodobejšiemu preťaženiu siete v sieti poskytovateľa internetových služieb, ISP sa nemôže odvolávať na výnimku v rámci

preťaženia siete (pozri úvodné ustanovenie 15);
 riadenie preťaženia konkrétnej aplikácie by sa nemalo uplatňovať alebo akceptovať ako náhrada za štrukturálnejšie riešenia, napr. rozšírenie kapacity siete.

Článok 3 ods. 4

94. Počas riadenia prevádzky sa môžu spracúvať osobné údaje. Článok 3 ods. 4 ustanovuje, že takéto opatrenia môžu spracúvať osobné údaje iba po splnení určitých požiadaviek a iba za určitých podmienok.

95. Článok 3 ods. 3 rozlišuje medzi primeranými opatreniami na riadenie prevádzky a opatreniami riadenia prevádzky, ktoré presahujú primerané opatrenia na riadenie prevádzky. Článok 3 ods. 4 sa uplatňuje na obe tieto formy riadenia prevádzky („akékoľvek opatrenia na riadenie prevádzky“). Pokiaľ ide o primerané opatrenia na riadenie prevádzky, tieto požiadavky sú bližšie opísané v druhom pododseku článku 3 ods. 3, v ktorom sa uvádza, že „takéto opatrenia nemonitorujú špecifický obsah“.

Akékoľvek opatrenia na riadenie prevádzky môžu zahŕňať spracúvanie osobných údajov, len ak je takéto spracúvanie nevyhnutné a primerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 3. Takéto spracúvanie sa vykonáva v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES. Opatrenia na riadenie prevádzky musia byť v súlade aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES.

96.

Ciele, na ktoré sa odkazuje v článku 3 ods. 4 sú ciele uvedené v článku 3 ods. 3.

„Nevyhnutné a primerané“

97. Spracúvanie osobných údajov počas riadenia prevádzky tiež podlieha požiadavke proporcionality. Národné regulačné orgány by mali posúdiť, či je spracúvanie osobných údajov poskytovateľmi internetových služieb nevyhnutné a proporcionálne na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3 ods. 3.

„V súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov“

98. Príslušný národný orgán by mal posúdiť, či je spracovanie osobných údajov v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov.25

Článok 3 ods. 5 prvý pododsek

Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu a poskytovatelia obsahu, aplikácií a služieb majú možnosť slobodne ponúkať iné služby, než sú služby prístupu k internetu, ktoré sú optimalizované pre špecifický obsah, aplikácie alebo služby, alebo ich kombináciu, ak je optimalizácia potrebná na splnenie požiadaviek týkajúcich sa obsahu, aplikácií alebo služieb pre špecifickú úroveň kvality.

25 Keďže Národné regulačné orgány nemajú právomoc presadzovať Smernicu o ochrane súkromia (Smernica 95/46/ES zmenená Nariadením (ES) 1882/2003 (http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=URISERV:l14012&from=EN),v mnohých krajinách majú právomoc presadzovať Smernicu o súkromí a elektronických komunikáciách

(Smernica 2002/58/ES zmenená Smernicou 2006/24/ES a Smernicou 2009/136/ES (http://eur-lex.europa.euLexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2002L0058:20091219:EN:PDF)

Okrem poskytovania aplikácií prostredníctvom IAS môže existovať dopyt po službách, ktoré sa musia vykonávať na špecifickej úrovni kvality, ktorú nie je možné zabezpečiť štandardným nezaručeným dodaním.
Takéto služby môžu ponúkať poskytovatelia elektronickej komunikácie verejnosti (PECP), vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu (ISP) a poskytovateľov obsahu, aplikácií a služieb (CAP).
Títo poskytovatelia môžu ponúkať služby uvedené v článku 3 ods. 5, ktoré orgán BEREC označuje ako špecializované služby,26 až po splnení rozličných požiadaviek. Článok 3 ods. 5 ustanovuje záruky pre poskytovanie špecializovaných služieb, pre ktoré sú charakteristické nasledujúce prvky v prvom pododseku článku 3 ods. 5:
-  sú to služby iné než služby IAS;
-  sú optimalizované pre špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich
  
  kombináciu;
-  optimalizácia je objektívne nevyhnutná na splnenie požiadaviek pre špecifickú
  
  úroveň kvality.
Ich poskytovanie podlieha určitým podmienkam uvedeným v druhom pododseku článku 3 ods. 5, konkrétne:
-  kapacita siete je dostatočná na poskytovanie špecializovanej služby nad rámec akýchkoľvek poskytovaných služieb prístupu k internetu;
-  špecializované služby nie sú použiteľné alebo ponúkané ako náhrada za IAS;
-  špecializované služby nie sú poskytované na úkor dostupnosti alebo všeobecnej
  
  kvality IAS pre koncových užívateľov.
Podľa úvodného ustanovenia 16 sa služba nesmie používať na obchádzanie ustanovení týkajúcich sa opatrení na riadenie prevádzky, ktoré sa vzťahujú na IAS.
Cieľom všetkých týchto záruk je zabezpečiť trvalú dostupnosť a všeobecnú kvalitu IAS na princípe maximálnej snahy.

26 Na poskytovanie špecializovaných služieb sa môže používať technológiu network-slicing v sieťach 5G

BoR (16) 127

Úvodné ustanovenie 16
Zo strany poskytovateľov obsahu, aplikácií a služieb existuje dopyt, aby boli schopní poskytovať iné elektronické komunikačné služby, ako sú služby prístupu k internetu, v prípade ktorých sú potrebné špecifické úrovne kvality, ktoré nie sú zaručené službami prístupu k internetu. Takéto špecifické úrovne kvality vyžadujú napríklad niektoré služby, ktoré reagujú na verejný záujem, alebo niektoré nové komunikačné služby stroj-stroj. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu a poskytovatelia obsahu, aplikácií a služieb by preto mali mať možnosť slobodne poskytovať služby, ktoré nie sú službami prístupu k internetu a ktoré sú optimalizované pre špecifický obsah, aplikácie alebo služby, alebo ich kombináciu, ak je optimalizácia nevyhnutná na splnenie požiadaviek týkajúcich sa obsahu, aplikácií alebo služieb pre špecifickú úroveň kvality. Národné regulačné orgány by mali overiť, či a v akom rozsahu je takáto optimalizácia objektívne nevyhnutná na zabezpečenie jedného alebo viacerých špecifických a kľúčových aspektov obsahu, aplikácií alebo služieb a na zodpovedajúce zabezpečenie kvality poskytovanej koncovým užívateľom, a nie jednoducho udeliť všeobecnú prednosť pred porovnateľným obsahom, aplikáciami alebo službami dostupnými prostredníctvom služby prístupu k internetu, a tým obchádzať ustanovenia týkajúce sa opatrení na riadenie prevádzky, ktoré sa vzťahujú na služby prístupu k internetu.

105. Národné regulačné orgány by mali overiť, či by sa aplikácia mohla poskytovať cez IAS na špecifických úrovniach kvality, ktoré sú objektívne nevyhnutné vo vzťahu k aplikácii alebo či sú namiesto toho zriadené kvôli obchádzaniu ustanovení týkajúcich sa opatrení na riadenie prevádzky, ktoré sa vzťahujú na IAS, čo by nebolo povolené.

Posúdenie podľa prvého pododseku článku 3 ods. 5

Prvotne môže požiadavku týkajúcu sa aplikácie špecifikovať poskytovateľ špecializovanej služby, hoci požiadavky môžu vyplývať zo samotnej aplikácie. Napríklad video aplikácia by mohla využívať štandardné rozlíšenie s nízkou bitovou rýchlosťou alebo ultra vysoké rozlíšenie s vysokou bitovou rýchlosťou, pričom tieto dva druhy budú mať očividne odlišné požiadavky na kvalitu služby. Typickým príkladom takýchto požiadaviek je nízka latencia pre aplikácie v reálnom čase.
Pri posudzovaní toho, či postupy používané na poskytovanie špecializovaných služieb spĺňajú prvý pododsek článku 3 ods. 5, by mali národné regulačné orgány uplatňovať prístup uvedený v odsekoch 108-115.
Národné regulačné orgány by mohli vyžadovať od poskytovateľa príslušné informácie týkajúce sa špecializovaných služieb pri použití právomocí udelených v článku 5 ods. 2. Poskytovateľ by v svojej odpovedi mal poskytnúť informácie o svojich špecializovaných službách vrátane opisu príslušných požiadaviek na kvalitu služby (napr. latencia, jitter a stratovosť paketov) a akýchkoľvek zmluvných požiadaviek. Okrem toho by mala byť konkretizovaná „špecifická úroveň kvality“ a malo by sa preukázať, že túto špecifickú úroveň kvality nie je možné zabezpečiť cez IAS, a že požiadavky na kvalitu služby sú objektívne nevyhnutné na zabezpečenie jedného alebo viacerých kľúčových aspektov aplikácie.
Na základe týchto informácií by mal národný regulačný orgán posúdiť požiadavky uvedené v prvom pododseku článku 3 ods. 5.
Ak je objektívne nevyhnutné zabezpečenie špecifickej úrovne kvality, nie je ju možné poskytovať jednoducho udelením všeobecnej prednosti pred porovnateľným obsahom.27 Špecializované služby neposkytujú pripojiteľnosť k internetu a môžu byť ponúkané napríklad prostredníctvom pripojenia, ktoré je logicky oddelené od prevádzky IAS, aby sa zabezpečili tieto úrovne kvality.

111.Národné regulačné orgány by mali overiť, či a v akom rozsahu je optimalizované poskytovanie objektívne nevyhnutné na zabezpečenie jedného alebo viacerých špecifických a kľúčových aspektov aplikácie a na zodpovedajúce zabezpečenie kvality poskytovanej koncovým užívateľov. Na tento účel by mal národný regulačný orgán posúdiť, či si elektronická komunikačná služba iná než IAS vyžaduje úroveň kvality, ktorú nie je možné zabezpečiť over a IAS. Ak tomu tak nie je, tieto elektronické komunikačné služby by mohli obchádzať ustanovenia Nariadenia a preto nie sú povolené.

112. Internet ako aj povaha IAS sa budú časom vyvíjať. Služba, ktorá sa dnes považuje za špecializovanú službu, sa v budúcnosti nemusí nevyhnutne považovať za špecializovanú službu, pretože optimalizácia služby nemusí byť objektívne nevyhnutná, keďže

27 Ako je vysvetlené v úvodnom ustanovení 16, národné regulačné orgány „by mali overiť či a v akom rozsahu je takáto optimalizácia objektívne nevyhnutná na zabezpečenie jedného alebo viacerých špecifických a kľúčových aspektov obsahu,

aplikácií alebo služieb a na zodpovedajúce zabezpečenie kvality poskytovanej koncovým užívateľom, a nie jednoducho udeliť všeobecnú prednosť pred porovnateľným obsahom, aplikáciami alebo službami dostupnými prostredníctvom služby prístupu k internetu, a tým obchádzať ustanovenia týkajúce sa opatrení na riadenie prevádzky, ktoré sa vzťahujú na služby prístupu k internetu“

BoR (16) 127

BoR (16) 127 všeobecný štandard IAS sa môže zvýšiť. Na druhej strane môžu vzniknúť ďalšie služby,

ktoré bude potrebné optimalizovať, hoci sa štandard IAS zvýši. Prihliadnuc na skutočnosť, že nevieme aké špecializované služby môžu v budúcnosti vzniknúť, národné regulačné orgány by mali v každom jednotlivom prípade posúdiť, či služba spĺňa definíciu špecializovanej služby.

Typickými príkladmi špecializovaných služieb poskytovaných koncovým užívateľom sú VoLTE a IPTV služby lineárneho vysielania so špecifickými požiadavkami na kvalitu služby, pokiaľ spĺňajú požiadavky Nariadenia, predovšetkým prvý pododsek článku 3 ods. 5. Za rovnakých nevyhnutných predpokladov by iné príklady zahŕňali zdravotnícke služby v reálnom čase (napr. telechirurgia) alebo „niektoré služby, ktoré reagujú na verejný záujem, alebo niektoré nové komunikačné služby stroj-stroj” (úvodné ustanovenie 16).
Kvalita služby môže byť mimoriadne dôležitá pre firemných zákazníkov a títo zákazníci môžu potrebovať špecializované služby, ktoré – keďže sú určené pre podniky – sa často označujú ako „podnikové služby“. Takéto „podnikové služby“ zahŕňajú široké spektrum služieb a musia sa posudzovať jednotlivo.
Virtuálne súkromné siete by sa mohli považovať za špecializované služby v súlade s článkom 3 ods. 5 Nariadenia. Avšak v súlade s úvodným ustanovením 17, pokiaľ takéto firemné služby ako napr. virtuálne súkromné siete poskytujú aj prístup k internetu, poskytovanie takéhoto prístupu k internetu zo strany poskytovateľa elektronických komunikácií pre verejnosť by malo byť v súlade s článkom ods.1 až 4 Nariadenia.

Článok 3 ods. 5 druhý pododsek

Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu môžu poskytovať takéto služby alebo ich uľahčovať, len ak je kapacita siete dostatočná na ich poskytovanie nad rámec akýchkoľvek poskytovaných služieb prístupu k internetu. Takéto služby nesmú byť použiteľné alebo ponúkané ako náhrada služieb prístupu k internetu a nesmú byť na úkor dostupnosti alebo všeobecnej kvality služieb prístupu k internetu pre koncových užívateľov.

Úvodné ustanovenie 17
S cieľom zabrániť, aby malo poskytovanie takýchto iných služieb negatívny vplyv na dostupnosť alebo všeobecnú kvalitu služieb prístupu k internetu pre koncových užívateľov, je potrebné zabezpečiť dostatočnú kapacitu. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu by preto mali ponúkať takéto iné služby alebo uzatvoriť zodpovedajúce dohody s poskytovateľmi obsahu, aplikácií alebo služieb umožňujúcich takéto iné služby, len ak je kapacita siete dostatočná na ich poskytovanie nad rámec akýchkoľvek poskytovaných služieb prístupu k internetu. Ustanovenia tohto Nariadenia o zabezpečení prístupu k otvorenému internetu by sa nemali obchádzať prostredníctvom iných služieb, ktoré by sa mohli použiť alebo sú ponúkané ako náhrada služieb prístupu k internetu. Samotná skutočnosť, že podnikové služby, ako sú virtuálne súkromné siete, tiež môžu poskytovať prístup k internetu, by však nemala viesť k tomu, že sú považované za náhradu služieb prístupu k internetu za predpokladu, že poskytovanie takéhoto prístupu k internetu zo strany poskytovateľa elektronických komunikácií pre verejnosť je v súlade s článkom 3 ods. 1 až 4 tohto Nariadenia, a preto ho nie je možné považovať za obchádzanie uvedených ustanovení. Poskytovaním takýchto služieb, ktoré sú iné než služby prístupu k internetu, by nemala trpieť dostupnosť a všeobecná kvalita služieb prístupu k internetu pre koncových užívateľov. V mobilných sieťach sa objem prevádzky v danej rádiovej bunke ťažšie predvída vzhľadom na meniaci sa počet aktívnych koncových užívateľov a z tohto dôvodu sa môže za nepredvídateľných okolností prejaviť vplyv na kvalitu služieb prístupu k internetu pre koncových užívateľov.

BoR (16) 127

V mobilných sieťach by sa nemalo považovať za zhoršenie všeobecnej kvality služby prístupu k internetu pre koncových užívateľov, ak je celkový negatívny vplyv iných služieb, než sú služby prístupu k internetu, neodvratný, minimálny a obmedzený na krátke časové obdobie. Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť dodržiavali uvedenú požiadavku. V tejto súvislosti by národné regulačné orgány mali posúdiť vplyv na dostupnosť a všeobecnú kvalitu služieb prístupu k internetu prostredníctvom analýzy, okrem iného, parametrov kvality služby (ako sú latencia, jitter, stratovosť paketov), úrovní a vplyvov preťaženia siete, skutočnej rýchlosti v porovnaní s proklamovanou rýchlosťou, výkonnosti služieb prístupu k internetu v porovnaní s inými službami, než sú služby prístupu k internetu, a vnímania kvality koncovými užívateľmi..

Dostatočná kapacita siete pre špecializované služby nad rámec IAS

Špecializované služby môžu byť ponúkané iba ak je kapacita siete natoľko dostatočná, že pridanie špecializovaných služieb nezníži kvalitu IAS (napr. z dôvodu zvýšenej latencie alebo jitter alebo nedostatočnej šírky pásma). Z krátkodobého ako aj dlhodobého hľadiska špecializované služby nesmú viesť k zníženiu všeobecnej kvality IAS pre koncových užívateľov. To je možné dosiahnuť napríklad dodatočnými investíciami do infraštruktúry, ktoré poskytnú dodatočnú kapacitu tak, aby to nemalo nepriaznivý vplyv na kvalitu IAS.
V sieti s obmedzenou kapacitou by IAS a špecializované služby mohli súťažiť o celkové sieťové zdroje. S cieľom zabezpečiť dostupnosť všeobecnej kvality IAS Nariadenie nepovoľuje špecializované služby ak kapacita siete nie je dostatočná na ich poskytovanie nad rámec akejkoľvek poskytovanej IAS, pretože by to viedlo k zníženiu kvality IAS a tým k obchádzaniu Nariadenia. Nariadenie ochraňuje skôr všeobecnú kvalitu IAS než špecializované služby.
Národné regulačné orgány by mali posúdiť, či poskytovatelia internetových služieb s cieľom zabezpečiť kvalitu špecializovaných služieb zabezpečili postačujúcu kapacitu siete pre ponuky IAS poskytované cez infraštruktúru ako aj pre špecializované služby. Ak tomu tak nie je, podľa Nariadenia by špecializované služby neboli povolené.
Národné regulačné orgány by mohli od poskytovateľov internetových služieb požadovať informácie týkajúce sa spôsobu zabezpečenia postačujúcej kapacity a v akom rozsahu sa služba ponúka (napr. siete, krytie a koncoví užívatelia). Národné regulačné orgány by následne mohli posúdiť spôsob, akým poskytovatelia internetových služieb odhadli dodatočnú kapacitu potrebnú na ich špecializované služby a akým spôsobom zabezpečili, aby prvky siete a pripojenia mali postačujúcu kapacitu dostupnú na poskytovanie špecializovaných služieb nad rámec akejkoľvek poskytovanej IAS.
Národné regulačné orgány by mali posúdiť, či je alebo nie je dostatočná kapacita pre IAS aksaposkytujúšpecializovanéslužby,napríkladprostredníctvommeraníIAS.28 Metodiky týchto meraní boli za posledné roky relatívne dobre vypracované počas pracovných okruhov orgánu BEREC zameraných kvalitu služieb neutrality siete a budú sa naďalej zdokonaľovať.

„Nesmú byť na úkor dostupnosti alebo všeobecnej kvality IAS“

121.Špecializované služby nie sú prípustné ak sú na úkor dostupnosti alebo všeobecnej kvality 28 Pozri odseky 174-176

BoR (16) 127 IAS. Medzi výkonnosťou ponuky IAS (t.j. jej dostupnosťou a všeobecnou kvalitou) a tým,

či je k dispozícii dostatočná kapacita na poskytovanie špecializovaných služieb nad rámec IAS, je vzájomný vzťah. Kvalita IAS by sa mohla merať so špecializovanými službami a bez špecializovaných služieb, a to z krátkodobého hľadiska pre jednotlivých koncových užívateľov (meraním jednotlivo so špecializovanými službami a bez nich) a aj z dlhodobého hľadiska (čo by zahŕňalo merania pred zavedením špecializovaných služieb na trh ako aj po ich zavedení). Ako je uvedené v úvodnom ustanovení 17, národné regulačné orgány by mali „posúdiť vplyv na dostupnosť a všeobecnú kvalitu IAS prostredníctvom analýzy, okrem iného, parametrov kvality služby (ako sú latencia, jitter, stratovosť paketov), úrovní a vplyvov preťaženia siete, skutočnej rýchlosti v porovnaní s proklamovanou rýchlosťou, výkonnosti IAS v porovnaní s inými službami, než sú IAS“.

Zatiaľ čo IAS a špecializované služby priamo súťažia o vyhradenú časť kapacity koncového užívateľa, koncový užívateľ môže sám určiť ako ju použije. V prípade, že je technicky nemožné poskytovať špecializovanú službu paralelne s IAS bez toho, aby to bolo na úkor kvality IAS pre koncových užívateľov, národné regulačné orgány by nemali považovať túto súťaž o kapacitu za porušenie druhého pododseku článku 3 ods. 5 za predpokladu, že koncový užívateľ je informovaný v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) o vplyve na jeho IAS a môže získať zmluvne dohodnuté rýchlosti29 pre akúkoľvek súbežne odoberanú IAS. Národné regulačné orgány by takúto situáciu nemali považovať za situáciu na úkor všeobecnej kvality IAS ak aktivácia špecializovanej služby jednotlivým koncovým užívateľom ovplyvňuje iba jeho vlastnú IAS. Avšak nepriaznivé vplyvy by sa nemali vyskytovať v tých častiach siete, kde kapacitu zdieľajú rozliční koncoví užívatelia.
Okrem toho, ako je uvedené v úvodnom ustanovení 17, v mobilných sieťach – kde sa počet aktívnych užívateľov v danej bunke a následne objem prevádzky ťažšie predvída ako v pevných sieťach – za zhoršenie všeobecnej kvality IAS pre koncových užívateľov by sa nemalo považovať ak je celkový negatívny vplyv špecializovaných služieb neodvratný, minimálny a obmedzený na krátke časové obdobie. Oproti tomu, takéto nepredvídateľné okolnosti súvisiace s počtom užívateľov a objemom prevádzky by sa zvyčajne nemali vyskytovať v pevných sieťach.
Národné regulačné orgány by mohli posudzovať, či poskytovanie špecializovaných služieb znižuje všeobecnú kvalitu IAS znížením nameranej rýchlosti sťahovania alebo odosielania alebo napríklad zvýšením oneskorenia, kolísaním oneskorenia alebo stratovosťou paketov. Bežné dočasné kolísanie siete malého rozsahu by sa nemalo považovať za situáciu na úkor všeobecnej kvality. Napríklad k výpadkom siete a iným dočasným ťažkostiam spôsobeným zlyhaním siete by sa malo pristupovať samostatne.
Národné regulačné orgány by mali zasiahnuť v prípade, že sa zistia trvalé poklesy výkonnosti IAS. Mohlo by sa to zistiť ak nameraná výkonnosť trvale prevyšuje (v prípade metriky akou je latencia, jitter alebo stratovosť paketov) alebo nedosahuje (v prípade metriky akou je rýchlosť) predtým zistenú priemernú úroveň počas relatívne dlhého časového obdobia, napr. hodiny alebo dni) alebo ak rozdiel medzi výsledkami meraní pred zavedením špecializovanej služby a po jej zavedení je štatisticky významný. V prípade krátkodobých posúdení by sa mal podobným spôsobom posudzovať rozdiel medzi výsledkami merania so špecializovanou službou a bez špecializovanej služby.

29 V zmysle diskusie v článku 4 ods. 1 písm. d)

„Nesmú byť použiteľné alebo ponúkané ako náhrada za IAS“

Je nanajvýš dôležité, aby ustanovenia týkajúce sa špecializovaných služieb neslúžili ako možné obchádzanie Nariadenia. Preto by národné regulačné orgány mali posúdiť, či je špecializovaná služba potenciálnou náhradou za IAS, a či kapacita potrebná na ich poskytovanie je na úrok kapacity dostupnej pre IAS.
Jedným z dôležitých aspektov, ktoré by národné regulačné orgány mali posúdiť pri rozhodovaní o tom, či sa špecializovaná služba považuje za náhradu za IAS, je to, či služba skutočne poskytuje prístup k internetu inak ako v obmedzenej miere, vo vyššej kvalite alebo s odlíšeným riadením prevádzky. Ak je tomu tak, nepovažovalo by sa to za obchádzanie Nariadenia.

Článok 4
Opatrenia v oblasti transparentnosti na zabezpečenie

prístupu k otvorenému internetu Článok 4 ods. 1

BoR (16) 127

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zabezpečia, aby sa v každej zmluve, ktorá zahŕňa služby prístupu k internetu, uvádzali aspoň tieto informácie:

[...písmená (a) – (b) – (c) – (d) – (e)...]

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zverejnia informácie uvedené v prvom pododseku.

Úvodné ustanovenie 18
Ustanovenia o zabezpečení prístupu k otvorenému internetu by sa mali doplniť účinnými ustanoveniami pre koncovým užívateľov, v ktorých sa riešia otázky osobitne súvisiace so službami prístupu k internetu a ktoré koncovým užívateľom umožňujú prijímať informované rozhodnutia. Uvedené ustanovenia by sa mali uplatňovať popri uplatniteľných ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES a členské štáty by mali mať možnosť ponechať alebo prijať prísnejšie opatrenia. Poskytovatelia služieb prístupu k internetu by mali koncových užívateľov jasným spôsobom informovať o tom, ako môžu uplatňované postupy riadenia prevádzky vplývať na kvalitu služieb prístupu k internetu, súkromie koncových užívateľov a ochranu osobných údajov, ako aj o možných vplyvoch iných služieb, než sú služby prístupu k internetu, ktoré si predplácajú, na kvalitu a dostupnosť ich príslušných služieb prístupu k internetu. V záujme posilnenia postavenia koncových užívateľov v takýchto situáciách by preto poskytovatelia služieb prístupu k internetu mali v zmluve informovať koncových užívateľov o rýchlosti, ktorú môžu reálne zabezpečiť. Obvykle sa dostupná rýchlosť chápe ako rýchlosť, ktorú by koncový užívateľ mohol väčšinu času očakávať pri prístupe k službe. Poskytovatelia služieb prístupu k internetu by tiež mali informovať spotrebiteľov o dostupných nápravných prostriedkoch v súlade s vnútroštátnym právom v prípade nedodržania výkonnosti. Každý významný a nepretržitý alebo pravidelne sa opakujúci rozdiel medzi skutočnou výkonnosťou služby a výkonnosťou uvedenou v zmluve, ak sa zistil prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu certifikovaného národným regulačným orgánom, by sa mal považovať za nedodržanie požiadaviek na výkonnosť na účely určenia nápravných prostriedkov, ktoré sú spotrebiteľovi k dispozícii v súlade s vnútroštátnym právom. Metodika by sa mala stanoviť v usmerneniach Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán BEREC“) a mala by sa podľa potreby preskúmavať a aktualizovať, aby odrážala vývoj v oblasti technológií a infraštruktúry. Národné regulačné orgány by mali presadzovať dodržiavanie pravidiel tohto Nariadenia o opatreniach v oblasti transparentnosti s cieľom zabezpečiť prístup k otvorenému internetu.

BoR (16) 127

Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb

jasne, zrozumiteľne a komplexne zahrnuli do zmlúv o IAS príslušné informácie uvedené v článku 4 ods. 1 (a) až (e), a zverejnili tieto informácie napríklad na webovom sídle poskytovateľa internetových služieb.
Národné regulačné orgány by tiež mali vziať na vedomie, že požiadavky týkajúce sa transparentnosti ustanovené v článkoch 4 ods. 1 a 4 ods. 2 dopĺňajú opatrenia ustanovené v Smernici 2002/22/ES (Smernica univerzálnej služby), predovšetkým v jej kapitole IV. Vnútroštátne právo tiež môže ustanoviť ďalšie požiadavky na monitorovanie, informácie a transparentnosť vrátane tých, ktoré sa týkajú obsahu, formy a spôsobu zverejňovania informácií.
Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb dodržiavali nasledujúce postupy s cieľom zabezpečiť, aby boli informácie jasné a zrozumiteľné:
-  mali by byť ľahko prístupné a malo by ich byť jednoduché priradiť;
-  mali by byť presné a aktuálne;
-  mali by byť pre koncových užívateľov zmysluplné, t.j. relevantné, jednoznačné
  
  a prezentované vhodným spôsobom;
-  nemali by vytvárať nesprávny dojem o službe poskytovanej koncového užívateľovi;
-  mali by byť prinajmenšom porovnateľné s odlišnými ponukami, ale aj preferenčne s
  
  rozličnými poskytovateľmi internetových služieb tak, aby boli koncoví užívatelia schopní porovnať ponuky (vrátane zmluvných podmienok používaných rozličnými poskytovateľmi internetových služieb) a poskytovateľov internetových služieb tak, aby porovnanie vykázalo rozdiely a podobnosti.
Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb zahrnuli do zmluvy a zverejnili informácie uvedené v článku 4 ods. 1 (a) až (e). Mali by byť prezentované v dvoch častiach (rozsah podrobných informácií):30
-  Prvá časť by mala poskytovať informácie na vyššej úrovni (všeobecné informácie). Informácie o poskytovanej IAS by mali zahŕňať napríklad vysvetlenie rýchlostí, príklady populárnych aplikácií, ktoré je možné používať s dostatočnou kvalitou a vysvetlenie toho, ako sú aplikácie ovplyvnené obmedzeniami poskytovanej IAS. Táto časť by mala zahŕňať odkaz na druhú časť, kde sú bližšie poskytnuté informácie požadované článkom 4 ods. 1 Nariadenia.
-  Druhá časť by obsahovala podrobnejšie technické parametre a ich hodnoty a iné relevantné informácie požadované článkom 4 ods. 1 Nariadenia a v týchto Usmerneniach.
Príklady transparentného spôsobu poskytovania informácií sú uvedené v Usmerneniach orgánu BEREC týkajúcich sa transparentnosti neutrality siete z roku 2011.31
Zmluvné podmienky, ktoré by neprimerane vylučovali alebo obmedzovali výkon

zákonných práv koncového užívateľa voči ISP v prípade celkového alebo čiastočného neplnenia alebo neprimeraného plnenia akýchkoľvek zmluvných povinností zo strany ISP,

Národné regulačné orgány by tiež mali vziať na vedomie, že poskytovatelia internetových služieb sú tiež povinní poskytovať informácie spotrebiteľom predtým ako sú viazaní zmluvou v zmysle iných dokumentov EÚ: Smernica o právach spotrebiteľov (http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32011L0083&rid=1),
Smernica o nekalých obchodných praktikách, (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2005:149:0022:0039:EN:PDF) a Smernica o elektronickom obchode

(http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32000L0031&from=EN) 31 BEREC Guidelines on Transparency in the scope of Net Neutrality, BoR (11) 67),

http://berec.europa.eu/doc/berec/bor/bor11_67_transparencyguide.pdf

BoR (16) 127 môžu byť v zmysle vnútroštátnej legislatívy vrátane implementácie Smernice 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách32 považované za nespravodlivé.

134. Články 4 ods. 1, 4 ods. 2 a 4 ods. 3 sa uplatňujú na všetky zmluvy bez ohľadu na dátum uzatvorenia alebo obnovenia zmluvy. Článok 4 ods. 4 sa uplatňuje iba na zmluvy uzatvorené alebo obnovené od 29. novembra 2015. Zmeny zmlúv podliehajú vnútroštátnym zákonným predpisom, ktorými sa vykonáva článok 20 ods. 2 Smernice o univerzálnej službe.

Článok 4 ods. 1 písm. a

135. Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb zahrnuli do zmluvy a zverejnili jasné a zrozumiteľné vysvetlenie opatrení na riadenie prevádzky uplatňovaných v súlade s druhým a tretím pododsekom článku 3 ods. 3 vrátane nasledujúcich informácií:

 ako môžu opatrenia ovplyvniť skúsenosti koncového užívateľa vo všeobecnosti a s ohľadom na špecifické aplikácie (napr. ak sa so špecifickými kategóriami prevádzky zaobchádza odlišne v súlade s článkom 3). Na tento účel by mali byť použité praktické príklady;
 okolnosti a spôsob, akým sa uplatňujú opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré môžu mať vplyv predpokladaný v článku 4 ods. 1 písm. a);33
 akékoľvek opatrenia uplatňované pri riadení prevádzky, ktorá používa osobné

údaje, druhy používaných osobných údajov a spôsob, akým poskytovatelia internetových služieb zabezpečujú ochranu súkromia koncových užívateľov a chránia ich osobné údaje pri riadení prevádzky.

136. Informácie by mali byť jasné a zrozumiteľné. Informácie by nemali pozostávať iba zo všeobecného uvedenia možných vplyvov opatrení riadenia prevádzky, ktoré by sa mohli uplatňovať v súlade s Nariadením. Informácie by tiež mali zahŕňať prinajmenšom opis možných vplyvov na postupy riadenia prevádzky, ktoré sa používajú pre IAS.

Článok 4 ods. 1 písm. b)

32 Pozri prílohu, odsek 1 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31993L0013:en:HTML). Národné regulačné orgány môžu alebo nemusia byť oprávnené monitorovať dodržiavanie uvedenej smernice.
33 Smernica o univerzálnej službe (Smernica 2002/22/ES, článok 20 ods. 1 písm. b) druhá a štvrtá odrážka) môže tiež

vyžadovať, aby boli tieto informácie presne určené v zmluvách. Na základe druhej odrážky článku 20 ods. 1 písm. b) sa vyžaduje, aby boli v zmluvách uvedené informácie o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám a/alebo používanie služieb a aplikácií, pokiaľ sú takéto podmienky povolené podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom spoločenstva

(a) informácie o tom, ako by opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré uplatnil tento poskytovateľ, mohli vplývať na kvalitu služieb prístupu k internetu, na súkromie koncových užívateľov a na ochranu ich osobných údajov;

(b) jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako môže akékoľvek obmedzenie objemu, rýchlosti a iné parametre týkajúce sa kvality služby v praxi ovplyvniť služby prístupu k internetu, a najmä využívanie obsahu, aplikácií a služieb;

BoR (16) 127

Okrem rýchlosti sú najdôležitejšími parametrami kvality služby oneskorenie, kolísanie

oneskorenia (jitter) a stratovosť paketov. Tieto ostatné parametre kvality služby by mali byť opísané ak môžu mať v praxi vplyv na IAS a využívanie aplikácií. Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb poskytovali koncovým užívateľom informácie, ktoré sa zakladajú na účinkoch. Koncoví užívatelia by mali byť schopní pochopiť dôsledky týchto parametrov na využívanie aplikácií a či určité aplikácie (napr. interaktívna reč/video alebo streamovanie videí 4K) nemôžu byť v skutočnosti využívané z dôvodu dlhého oneskorenia alebo pomalej rýchlosti IAS. Mohli by sa poskytovať kategórie aplikácií alebo známe príklady týchto ovplyvnených aplikácií.
Pokiaľ ide o obmedzenia objemu, v zmluvách by mala byť špecifikovaná „veľkosť‟ maximálneho povoleného objemu dát (z kvantitatívneho hľadiska, napr. GB), čo to v praxi znamená a dôsledky jej prekročenia (napr. dodatočné poplatky, obmedzenia rýchlosti, blokovanie celej prevádzky, atď. Ak sa rýchlosť znižuje po dosiahnutí maximálneho povoleného objemu dát, malo by sa to zohľadniť pri špecifikovaní rýchlostí v zmluve a zverejňovaní informácií. Mohli by sa tiež poskytovať informácie a príklady o tom, aký druh využívania dát by viedol k situácii, kedy je dosiahnutý maximálny povolený objem dát (napr. indikatívne množstvo času používania obľúbených aplikácií, ako napr. SD video, HD video a streamovanie hudby).

Článok 4 ods. 1 písm. c)

139. Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb zahrnuli do zmluvy a zverejnili jasné a zrozumiteľné informácie o tom, ako môžu špecializované služby zahrnuté do odoberania koncového užívateľa ovplyvniť IAS. Podrobnejšie informácie sú uvedené v odseku 122.

Článok 4 ods. 1 písm. d)

140. S cieľom posilniť postavenie koncových užívateľov by hodnoty rýchlostí požadované podľa článku 4 ods. 1 písm. d) mali byť špecifikované v zmluve a zverejnené tak, aby ich bolo možné overiť a použiť na určenie akejkoľvek nezrovnalosti medzi skutočnou výkonnosťou a výkonnosťou dohodnutou v zmluve. Rýchlosť odosielania a sťahovania by mala byť stanovená ako samostatné číselné hodnoty v bitoch/sekunda (napr. kbit/s alebo Mbit/s). Rýchlosti by mali byť špecifikované na základe dátového obsahu IP paketu alebo dátového obsahu protokolu transportnej vrstvy, a nie na základe nižšej vrstvy protokolu.

141. Aby boli zmluvné hodnoty rýchlosti zrozumiteľné, v zmluvách by mali byť špecifikované faktory, ktoré môžu ovplyvniť rýchlosť v rámci ako aj mimo kontrolu poskytovateľa internetových služieb.

(c) jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako by mohli akékoľvek služby uvedené v článku 3 ods. 5, ktoré si koncový užívateľ predplatil, v praxi vplývať na služby prístupu k internetu poskytované tomuto koncovému užívateľovi;

(d) jasné a zrozumiteľné vysvetlenie minimálnej, bežne dostupnej, maximálnej a proklamovanej rýchlosti sťahovania a odosielania dát v rámci služieb prístupu k internetu v prípade pevných sietí, alebo odhadovanej maximálnej a proklamovanej rýchlosti sťahovania a odosielania dát v rámci služieb prístupu k internetu v prípade mobilných sietí, ako aj toho, ako by mohli významné odchýlky od príslušných proklamovaných rýchlostí sťahovania a odosielania dát ovplyvniť výkon práv koncových užívateľov ustanovených v článku 3 ods. 1;

142. Orgán BEREC sa nazdáva, že požiadavka, aby poskytovatelia internetových služieb zahrnuli do zmluvy a zverejňovali informácie o proklamovaných rýchlostiach neznamená požiadavku proklamovať rýchlosti; skôr sa obmedzuje na to, aby boli v zmluve a zahrnuté a zverejnené informácie o rýchlostiach, ktoré ISP proklamuje. Požiadavka špecifikovať proklamovanú rýchlosť znamená, aby ISP vysvetlil proklamovanú rýchlosť konkrétnej ponuky IAS zahrnutej v zmluve ak bola jej rýchlosť proklamovaná. ISP môže prirodzene tiež proklamovať iné ponuky IAS s vyššou alebo nižšou rýchlosťou, ktoré nie sú zahrnuté v zmluve, ktorej zmluvnou stranou je odoberateľ (či už na základe voľby alebo z dôvodu nedostupnosti služby v jeho lokalite) v súlade s právnymi predpismi, ktoré upravujú marketing.

Špecifikovanie rýchlostí pre IAS v prípade pevných sietí Minimálna rýchlosť

Minimálna rýchlosť je najnižšia rýchlosť, ktorú sa ISP zaväzuje poskytnúť koncovému užívateľovi podľa zmluvy, ktorej súčasťou je IAS. V zásade by skutočná rýchlosť nemala byť nižšia ako minimálna rýchlosť s výnimkou prípadov prerušenia IAS. Ak je skutočná rýchlosť IAS významne a nepretržite alebo pravidelne nižšia ako minimálna rýchlosť, znamenalo by to nedodržanie výkonnosti ohľadom dohodnutej minimálnej rýchlosti.
Národné regulačné orgány34 by mohli stanoviť požiadavky týkajúce sa minimálnej rýchlosti podľa článku 5 ods. 1, napríklad, že minimálna rýchlosť by mohla byť v primeranom pomere k maximálnej rýchlosti.

Maximálna rýchlosť

Maximálna rýchlosť je rýchlosť, ktorú koncový užívateľ môže očakávať, že bude mať k dispozícii prinajmenšom v určitý čas (napr. minimálne raz denne). Od ISP sa nevyžaduje, aby technicky obmedzil rýchlosť na maximálnu rýchlosť definovanú v zmluve.
Národné regulačné orgány by mohli stanoviť požiadavky týkajúce sa definovania maximálnych rýchlostí podľa článku 5 ods. 1, napríklad že sú dosiahnuteľné niekoľkokrát počas špecifikovaného obdobia.

Bežne dostupná rýchlosť

Bežne dostupná rýchlosť je rýchlosť, ktorú by mohol koncový užívateľ očakávať, že bude mať k dispozícii väčšinu času pri prístupe k službe. Orgán BEREC sa domnieva, že bežne dostupná rýchlosť má dva rozmery: numerická hodnota rýchlosti a dostupnosť (ako percento) rýchlosti počas špecifického obdobia, napr. počas obdobia najväčšieho zaťaženia alebo celý deň.
Bežne dostupná rýchlosť by mala byť dostupná počas špecifikovaného obdobia dňa. Národné regulačné orgány by mohli stanoviť požiadavky týkajúce sa definovania bežných dostupných rýchlostí podľa článku 5 ods. 1. Príklady zahŕňajú:

 špecifikovať, že bežne dostupné rýchlosti by mali byť dostupné prinajmenšom počas hodín mimo obdobia najväčšieho zaťaženia a 90% času počas obdobia najväčšieho zaťaženia alebo 95% počas celého dňa;
 požadovať, aby bežne dostupná rýchlosť bola v primeranom pomere k maximálnej rýchlosti.

34 Národný regulačný orgán uvedený v článku 2 písm. g) rámcovej Smernice znamená orgán alebo orgány, ktorým boli na základe vnútroštátneho práva zverené akékoľvek regulačné úlohy pridelené v rámci pre elektronické komunikácie

BoR (16) 127

149. Aby to bolo zmysluplné, koncový užívateľ by mal mať možnosť na základe poskytnutých informácií vyhodnotiť hodnotu bežne dostupnej rýchlosti voči skutočnej výkonnosti IAS.

Proklamovaná rýchlosť

Proklamovaná rýchlosť je rýchlosť, ktorú ISP používa vo svojich komerčných komunikáciách vrátane inzerovania a marketingu v súvislosti s propagovaním ponúk IAS. V prípade, že sú rýchlosti zahrnuté do marketingu ponuky poskytovateľa internetových služieb (pozri tiež odsek 142), proklamovaná rýchlosť by mala byť špecifikovaná vo zverejnených informáciách a v zmluve v prípade každej ponuky IAS.
Národné regulačné orgány by mohli stanoviť požiadavky v súlade s článkom 5 ods. 1 ohľadom súvislostí medzi rýchlosťami definovanými v zmluve a proklamovanými rýchlosťami, napríklad že proklamovaná rýchlosť by nemala prekročiť maximálnu rýchlosť definovanú v zmluve.

Špecifikovanie rýchlostí IAS v mobilných sieťach

152. Odhadovaná maximálna a proklamovaná rýchlosť sťahovania a odosielania by mala byť opísaná v zmluvách podľa odsekov 153-157.

Odhadovaná maximálna rýchlosť

Odhadovaná maximálna rýchlosť pre mobilnú IAS by mala byť špecifikovaná tak, aby mohol konečný užívateľ pochopiť reálne dosiahnuteľnú rýchlosť svojho odoberania v rozličných lokalitách v reálnych podmienkach využívania. Odhadovaná maximálna rýchlosť by mohla byť špecifikovaná samostatne pre rozličné sieťové technológie, ktoré ovplyvňujú maximálnu rýchlosť dostupnú pre koncového užívateľa. Koncoví užívatelia by mali byť schopní pochopiť, že nemusia dosiahnuť maximálnu rýchlosť ak ich mobilné koncové zariadenie nepodporuje danú rýchlosť.
Národné regulačné orgány by mohli stanoviť požiadavky týkajúce sa definovania odhadovaných maximálnych rýchlostí podľa článku 5 ods. 1.
Odhadovaná maximálna rýchlosť sťahovania a odosielania by mohla byť sprístupnená geografickým spôsobom, a to poskytnutím máp pokrytia mobilnej IAS s odhadovanými/nameranými hodnotami rýchlosti pokrytia siete vo všetkých lokalitách.

Proklamovaná rýchlosť

Proklamovaná rýchlosť pre ponuku mobilnej IAS by mala odzrkadľovať rýchlosť, ktorú je ISP reálne schopný poskytnúť koncovému užívateľovi. Hoci požiadavky týkajúce sa transparentnosti v súvislosti s rýchlosťou IAS sú menej podrobné v prípade mobilnej IAS ako v prípade pevnej IAS, proklamovaná rýchlosť by mala umožniť koncovým užívateľom rozhodnúť sa na základe dostatočných informácií, napríklad tak, aby boli schopní vyhodnotiť hodnotu proklamovanej rýchlosti voči skutočnej výkonnosti IAS. Mali by sa určiť významné faktory, ktoré obmedzujú rýchlosti dosiahnuté koncovými užívateľmi.
Národné regulačné orgány by mohli stanoviť požiadavky v súlade s článkom 5 ods. 1 ohľadom súvislostí medzi rýchlosťami definovanými v zmluve a proklamovanými rýchlosťami, napríklad že proklamovaná rýchlosť IAS uvedená vzmluve by nemala prekročiť odhadovanú maximálnu rýchlosť definovanú v tej istej zmluve. Pozri tiež odsek 142.

BoR (16) 127

Článok 4 ods. 1 písm. e)

158. Nápravné prostriedky dostupné pre spotrebiteľov opísané v článku 4 ods. 1 písm. e) sú definované vnútroštátnym právom. Príkladmi možných nápravných prostriedkov pre nezrovnalosť sú zníženie ceny, predčasné ukončenie zmluvy, náhrada škody alebo náprava nedodržania výkonnosti alebo ich kombinácia. Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb informovali spotrebiteľov o týchto nápravných prostriedkoch.

Článok 4 ods. 2

159. Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb dodržiavali osvedčené postupy na vybavovanie sťažností, napr.:

 jasné informovanie koncových užívateľov v zmluve ako aj na svojich webových sídlach o zavedených postupoch vrátane zvyčajnej alebo maximálnej lehoty na vybavenie sťažnosti;
 poskytnutie opisu vybavenia sťažnosti vrátane opisu krokov, ktoré ISP podnikne na účely preskúmania sťažnosti a spôsobu informovania koncového užívateľa o priebehu alebo výsledku sťažnosti;
 zabezpečenie jednoduchého podania sťažnosti rozličnými spôsobmi zo strany koncových užívateľov, prinajmenšom on-line (napr. cez internetový formulár alebo email) a na predajnom mieste, ale aj možno použitím iných prostriedkov, napr. poštou alebo telefonicky;
 zabezpečením jedného kontaktného miesta pre všetky sťažnosti týkajúce sa ustanovení uvedených v článku 3 a článku 4 ods. 1, bez ohľadu na predmet sťažnosti;
 umožnenie koncovému užívateľovi informovať sa o stave ich sťažnosti rovnakým spôsobom akým bola sťažnosť podaná;
 informovanie koncových užívateľov o výsledku sťažnosti v relatívne krátkom čase, berúc do úvahy zložitosť záležitosti;
 informovanie koncového užívateľa o spôsoboch urovnania nevyriešených sporov podľa vnútroštátneho práva ak sa koncový užívateľ domnieva, že sťažnosť nebola úspešne vybavená zo strany ISP (v závislosti na príčine sťažnosti, príslušným orgánom alebo orgánmi podľa vnútroštátneho práva môže byť NRA, súd alebo alternatívny subjekt určený na riešenie sporov atď.).

BoR (16) 127

(e) jasné a zrozumiteľné vysvetlenie nápravných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľovi v súlade s vnútroštátnym právom v prípade akejkoľvek nepretržitej alebo pravidelne sa opakujúcej nezrovnalosti medzi skutočnou výkonnosťou služby prístupu k internetu, pokiaľ ide o rýchlosť alebo iné parametre kvality služby, a výkonnosťou uvedenou v súlade s písmenami a) až d).

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zavedú transparentné, jednoduché a účinné postupy vybavovania sťažností koncových užívateľov, ktoré sa týkajú práv apovinností stanovených v článku 3 a odseku 1 tohto článku.

Článok 4 ods. 3

160. Toto ustanovenie sa zameriava na členské štáty a nevyžaduje sa žiadne poradenstvo pre národné regulačné orgány.

Článok 4 ods. 4

BoR (16) 127

Požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2 dopĺňajú požiadavky stanovené v smernici 2002/22/ES, a nebránia členským štátom, aby ponechali alebo zaviedli dodatočné požiadavky na monitorovanie, informovanie a transparentnosť vrátane požiadaviek

týkajúcich sa obsahu, formy a spôsobu podania informácií, ktoré sa majú uverejniť. Uvedené požiadavky musia byť v súlade s týmto Nariadením a príslušnými ustanoveniami smerníc

2002/21/ES a 2002/22/ES.

Akékoľvek významné, nepretržité alebo pravidelne sa opakujúce nezrovnalosti medzi skutočnou výkonnosťou služby prístupu k internetu, pokiaľ ide o rýchlosť alebo iné parametre kvality služby, a výkonnosťou, ktorú uvádza poskytovateľ služieb prístupu k internetu v súlade s odsekom 1 písm. a) až d), sa v prípade, ak sa príslušné skutočnosti konštatujú na základe monitorovacieho mechanizmu certifikovaného národným regulačným orgánom, považujú za nedodržanie požiadaviek na výkonnosť na účely aktivácie nápravných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľovi v súlade s vnútroštátnym právom.

Tento odsek sa uplatňuje len na zmluvy uzavreté alebo obnovené od 29. novembra 2015.

161.Príslušné skutočnosti preukazujúce významnú nezrovnalosť môže zistiť akýkoľvek monitorovací mechanizmus certifikovaný národným regulačným orgánom, bez ohľadu na to, či ho prevádzkuje NRA alebo tretia strana. Nariadenie od členských štátov alebo NRA nevyžaduje, aby zriadil alebo certifikoval monitorovací mechanizmus. Nariadenie nedefinuje spôsob, akým sa má certifikácia uskutočniť. Ak NRA poskytuje monitorovací mechanizmus zavedený na tento účel, mal by sa považovať za certifikovaný monitorovací mechanizmus podľa článku 4 ods. 4.

Ak b y národné regulačné orgány zriadili alebo certifikovali jeden alebo viaceré monitorovacie mechanizmy, ktoré umožňujú koncovým užívateľom určiť, či došlo k nedodržaniu výkonnosti a získať súvisiace výsledky merania, ktoré môžu použiť pri preukazovaní nedodržania výkonnosti ich IAS, pomohlo by to zvýšeniu účinnosti práv udelených v Nariadení. Používanie akéhokoľvek certifikovaného mechanizmu by nemalo pre koncového užívateľa znamenať ďalšie náklady a malo by byť prístupné aj pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím.
Metodiky, ktoré by certifikované monitorovacie mechanizmy mohli používať, sú bližšie prediskutované v nasledujúcom oddiele o Metodika monitorovania výkonnosti IAS. Účelom tohto poradenstva týkajúceho sa metodík je prispieť k jednotnému uplatňovaniu Nariadenia. Národné regulačné orgány by však mali byť schopné využívať ich existujúce nástroje merania a tieto Usmernenia od národných regulačných orgánov nevyžadujú, aby ich menili.

Metodika monitorovania výkonnosti IAS

164. Národné regulačné orgány by pri implementácii metodiky merania mali vziať do úvahy BoR (14) 11735. Merania by mali v najväčšom možnom rozsahu zmierňovať mätúce

35 Pozri kapitolu 4.8 Závery a odporúčania BoR (14) 117 „Monitorovanie kvality služieb prístupu k internetu v kontexte neutrality 39

BoR (16) 127 faktory, ktoré sú pre užívateľské prostredie interné, ako napr. existujúca krížová

prevádzka a bezdrôtové/drôtové rozhranie.

165.Pri implementácii metodík merania by národné regulačné orgány mali zohľadniť poradenstvo týkajúce sa metodík, ktoré bolo vypracované počas práce orgánu BEREC súvisiacej skvalitou služby vkontexte neutrality siete, ato predovšetkým metodiky uvedené v:

 rámci pre kvalitu služby v rozsahu neutrality siete z roku 2012;36
 správe orgánu BEREC o monitorovaní kvality služieb prístupu k internetu

v kontexte neutrality siete z roku 2014;37
 štúdii realizovateľnosti monitorovania kvality v kontexte neutrality siete;38 a
 plánovanom pracovnom okruhu orgánu BEREC týkajúcom sa regulačného

posúdenia kvality služby v kontexte neutrality siete pre roky 2016-2017.39

166. Na základe tohto existujúceho poradenstva sa rýchlosť vypočítava množstvom dát vydeleným časovým obdobím. Mala by sa merať rýchlosť sťahovania ako aj odosielania. Okrem toho by sa rýchlosť mala vypočítať na základe dátového obsahu IP paketu, napr. použitím TCP ako protokolu transportnej vrstvy. Merania by sa mali vykonávať mimo časti ISP. Podrobné údaje o metodike merania by mali byť prehľadné.

Článok 5
Dozor a presadzovanie

Článok 5 ods. 1

Národné regulačné orgány podrobne monitorujú dodržiavanie článkov 3 a 4 a zabezpečujú súlad s nimi a podporujú nepretržitú dostupnosť nediskriminačných služieb prístupu k internetu na takých úrovniach kvality, ktoré odzrkadľujú pokroky v technológii. Na uvedené účely môžu národné regulačné orgány ukladať jednému alebo viacerým poskytovateľom elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu požiadavky týkajúce sa technických charakteristík, minimálne požiadavky na kvalitu služieb a ostatné primerané a nevyhnutné opatrenia.

Národné regulačné orgány každoročne uverejňujú správy o ich monitorovaní a súvisiacich zisteniach a tieto správy poskytnú Komisii a orgánu BEREC.

siete ”
36 BoR(11)53,http://berec.europa.eu/eng/document_register/subject_matter/berec/reports/117-a-

framework-for-quality-of- monitoring-quality-of-

srvice-in-the-scope-of-net-neutrality
37 BoR(14)117,http://berec.europa.eu/eng/document_register/subject_matter/berec/reports/4602- internet-access-services-in-the-context-of-net-neutrality-berec-report
38 BoR(15)207,http://berec.europa.eu/eng/document_register/subject_matter/berec/reports/5576- quality-monitoring-in-the-context-of-net-neutrality
39 BoR (15) 213, oddiel 11.2, http://berec.europa.eu/eng/document_register/subject_matter/berec/annual_work_programmes/5551- berec-work-programme- 2016

feasibility-study-of-

Všeobecný prístup v oblasti dozoru

167. S ohľadom na povinnosti a právomocí národných regulačných orgánov ustanovené v článku 5 existujú tri druhy činností národného regulačného orgánu v oblasti monitorovania a dodržiavania súladu s článkami 3 a 4.

 Dozor, ktorý zahŕňa monitorovanie zo strany NRA uvedené v článku 5 ods. 1 a je uľahčený právomocou zhromažďovať informácie od poskytovateľov internetových služieb v článku 5 ods. 2 o:

o Monitorovaní obmedzení práv koncových užívateľov (článok 3 ods. 1)
o Monitorovaní zmluvných podmienok a obchodných praktík (článok 3 ods. 2)
o Monitorovaní riadenia prevádzky (článok 3 ods. 3)
o Monitorovaní a posúdení výkonnosti IAS a vplyvu špecializovaných služieb na

všeobecnú kvalitu IAS (článok 3 ods. 5 a článok 4)
o Monitorovaní požiadaviek na poskytovateľov internetových služieb týkajúcich sa

transparentnosti (článok 4);

 Presadzovanie, ktoré môže zahŕňať rôzne zásahy a opatrenia stanovené v článku 5 ods. 1;
 Predkladanie správ národnými regulačnými orgánmi o zisteniach získaných na základe ich monitorovania podľa článku 5 ods. 1.

168. Orgán BEREC by mal podporovať výmenu priebežnú skúseností medzi národnými regulačnými orgánmi súvisiacich s implementáciou Nariadenia.

169.Na účely monitorovania súladu môžu národné regulačné orgány požadovať, aby poskytovatelia internetových služieb a koncoví užívatelia poskytli príslušné informácie. Informácie, ktoré sa môžu od poskytovateľov internetových služieb požadovať, sú uvedené v článku 5 ods. 2 a národné regulačné orgány môžu zhromažďovať sťažnosti koncových užívateľov apožiadať koncových užívateľov o vyplnenie prieskumov a dotazníkov.

170. Ďalšie poradenstvo pre špecifické články Nariadenia je opísané v odsekoch 171-183, a podľa článkov 3 ods. 2 a 3 ods. 5.

BoR (16) 127

Úvodné ustanovenie 19
Národné regulačné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečení toho, aby koncoví užívatelia mohli efektívne vykonávať svoje práva podľa tohto Nariadenia a aby sa dodržiavali pravidlá o zabezpečení prístupu k otvorenému internetu. Na uvedený účel by národné regulačné orgány mali mať povinnosti monitorovania a podávania správ a mali by zabezpečiť, aby poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu dodržiavali svoje povinnosti týkajúce sa zabezpečenia prístupu k otvorenému internetu. Uvedené

povinnosti zahŕňajú povinnosť zabezpečiť dostatočnú kapacitu siete na poskytovanie nediskriminačných služieb prístupu k internetu vo vysokej kvalite, ktorých všeobecná kvalita by nemala utrpieť ujmu z dôvodu poskytovania iných služieb, než sú služby prístupu k internetu, so špecifickou úrovňou kvality. Národné regulačné orgány by mali mať aj právomoc ukladať všetkým alebo jednotlivým poskytovateľom elektronických komunikácií pre verejnosť požiadavky týkajúce sa technických charakteristík, minimálne požiadavky na kvalitu služieb a ďalšie primerané opatrenia, ak je to potrebné na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tohto Nariadenia o zabezpečení prístupu k otvorenému internetu alebo na zabránenie zníženia všeobecnej kvality služieb prístupu k internetu pre koncových užívateľov. Pri tom by mali národné regulačné orgány čo najviac zohľadňovať príslušné usmernenia orgánu BEREC

Monitorovanie postupov riadenia prevádzky

171. Národné regulačné orgány majú právomoc zhromažďovať informácie o riadení prevádzky napríklad prostredníctvom:

 vyhodnotenia postupov riadenia prevádzky uplatňovaných poskytovateľmi internetových služieb vrátane výnimiek (povolených v treťom pododseku článku 3 ods. 3);
 požadovania komplexnejších informácií od poskytovateľov internetových služieb o realizovaných postupoch riadenia prevádzky vrátane:

BoR (16) 127

o o

opisu a technických údajov o ovplyvnených sieťach, aplikáciách alebo službách; ako sú ovplyvnené a akékoľvek iné špecifické odlíšenie s ohľadom na uplatňovanie postupu (napr. ak sa postup uplatňuje iba počas konkrétneho času

cez deň alebo v konkrétnej oblasti);
v prípade výnimočných postupov riadenia prevádzky presahujúcich postupy

uvedené v druhom pododseku (článok 3 ods. 3), podrobné zdôvodnenie

uplatňovania postupu a časové obdobie jeho uplatňovania.

 požadovania záznamov o uplatňovaných opatreniach na riadenie prevádzky/postupoch riadenia prevádzky;
 požadovania informácií od poskytovateľov internetových služieb týkajúcich sa priebehu sťažností prijatých národnými regulačnými orgánmi;
 vykonávania vnútroštátnych preskúmaní obdobných preskúmaniu riadenia prevádzky orgánom BEREC z roku 2012;40
 zhromažďovania informácií a sťažností prijatých priamo od koncových užívateľov alebo iných informačných zdrojov ako sú správy, blogy, fóra a iné diskusné skupiny.

172.Opatrenia NRA by mohli zahŕňať vykonávanie technických meraní riadenia prevádzky, napr. na identifikovanie prípadov porušení akými sú blokovanie alebo zníženie výkonu prevádzky. Národné regulačné orgány môžu stavať na dostupných nástrojoch,41 avšak potrebujú prispôsobiť plány meraní a technické nastavenia špecifickým prípadom meraní. Výsledky meraní musia byť starostlivo vyhodnotené.

173. Národné regulačné orgány by mali vypracovať primerané postupy monitorovania na účely zisťovania prípadov porušení Nariadenia a určenia potrebných opatrení, aby sa zaručilo splnenie práv a povinností uvedených v Nariadení.

Monitorovanie a posúdenie výkonnosti IAS

174. Výkonnosť IAS sa môže posudzovať na úrovni užívateľa alebo trhu:

 posúdenie na úrovni užívateľa: s cieľom zistiť, či ISP plní svoju zmluvu sa môžu

vykonať meranie výkonnosti ponúk IAS na úrovni koncového. Výsledky merania sa

porovnávajú s výkonnosťou ponuky IAS uvedenej v zmluve.
 posúdenie na úrovni trhu: výsledky merania na úrovni užívateľa sa zosumarizujú do

súhrnných hodnôt pre rozličné kategórie, ako napr. ponuky IAS, poskytovatelia internetových služieb, technológie prístupu (DSL, kábel, vlákno, atď.), územná oblasť, atď. Súhrnné výsledky merania sa môžu použiť na posúdenia na úrovni trhu.

175. Na účely regulačného dozoru predpokladaného článkom 5 ods. 1 môžu národné regulačné orgány uplatňovať posúdenie na úrovni trhu:

 overovať, či zverejnené informácie sú v súlade s výsledkami monitorovania (pozri odsek 177);

40 Prehľad o riadení prevádzky a iných postupoch vyúsťujúcich do obmedzení otvoreného internetu v Európe (BoR (12) 30) http://berec.europa.eu/eng/document_register/subject_matter/berec/download/0/45-berec-findings-on- traffic-management-pra_0.pdf 41 Na trhu je k dispozícii viacero nástrojov

BoR (16) 127

 kontrolovať, či špecializované služby nie sú poskytované na úkor IAS;
 kontrolovať, či sa výkonnosť IAS postupom času vyvíja natoľko, aby odzrkadľovala

pokroky v technológii.

176. Údaje z posúdenia na úrovni trhu sa tiež môžu použiť na:

 účely transparentnosti, a to zverejnením štatistiky ako aj interaktívnych máp

zobrazujúcich pokrytie mobilnej siete alebo priemerný výkon v územnej oblasti pre

siete s pevným prístupom;
 posúdenie dostupnosti rozličných ponúk IAS alebo škál ponúk, ktoré poskytujú

poskytovatelia internetových služieb ako aj ich prienik medzi koncovými užívateľmi;
 posúdenie kvality pre špecifický druh IAS, napr. na základe technológie prístupu

(ako sú DSL, kábel alebo vlákno);
 porovnanie ponúk IAS na trhu;
 prešetrenie možného zníženia kvality spôsobeného špecializovanými službami.

Monitorovanie požiadaviek na poskytovateľov internetových služieb týkajúcich sa transparentnosti

177. Národné regulačné orgány by mali monitorovať požiadavky na poskytovateľov internetových služieb týkajúce sa transparentnosti a mohli by tak vykonať následne:

 monitorovať, či poskytovatelia internetových služieb špecifikovali a zverejnili informácie vyžadované podľa článku 4 ods. 1;
 kontrolovať, či sú takéto informácie jasné, presné, relevantné a zrozumiteľné;
 overovať, či sú zverejnené informácie v súlade s výsledkami monitorovania podľa článku 3, napr. postupy riadenia prevádzky, výkonnosť IAS a špecializované služby;
 monitorovať, či poskytovatelia internetových služieb zaviedli transparentné,

jednoduché a účinné postupy na riešenie sťažností vyžadované článkom 4 ods. 2;
 zhromažďovať informácie o sťažnostiach súvisiacich s prípadmi porušenia Nariadenia.

Presadzovanie

178. S cieľom zabezpečiť súlad s Nariadením a propagovať trvalú dostupnosť nediskriminačnej IAS na úrovni kvality, ktorá odzrkadľuje pokroky v technológii by národné regulačné orgány mohli:

 požiadať ISP, aby prijal opatrenia na eliminovanie alebo odstránenie faktora, ktorý spôsobuje zníženie kvality;
 stanoviť požiadavky na technické charakteristické prvky na účely riešenia prípadov porušenia Nariadenia, napríklad nariadiť odstránenie alebo revíziu určitých postupov riadenia prevádzky;
 uvaliť minimálne požiadavky na kvalitu služby;
 uvaliť iné primerané a nevyhnutné opatrenia, napríklad ohľadom povinnosti

poskytovateľov internetových služieb zabezpečiť dostatočnú kapacitu siete na

poskytovanie vysokokvalitnej a nediskriminačnej IAS (úvodné ustanovenie 19);
 vydať príkaz na zastavenie činnosti v prípade porušení, prípadne v kombinácii s

pravidelnými (dennými/týždennými) sankciami v súlade s vnútroštátnym právom;
 uvaliť príkazy na zastavenie činnosti pre špecifické špecializované služby, pokiaľ nebude k dispozícii dostatočná kapacita pre IAS vrámci primeraného a efektívneho časového rámca stanoveného národným regulačným orgánom, prípadne v kombinácii s periodickými (dennými/týždennými) sankciami v súlade s

vnútroštátnym právom;
 uvaliť pokuty za prípady porušenia v súlade s vnútroštátnym právom.

BoR (16) 127 179. V prípade blokovania a/alebo znižovania výkonu, diskriminácie, atď. jednotlivých

aplikácií alebo kategórií aplikácií by národné regulačné orgány mohli zakázať obmedzenia príslušných portov alebo obmedzenia aplikácie (aplikácií) ak nebude poskytnuté žiadne platné zdôvodnenie nedodržiavania Nariadenia, predovšetkým tretieho pododseku článku 3 ods. 3. Opatrenia podľa článku 5 ods. 1 by mohli byť obzvlášť užitočné na zakázanie postupov, ktoré jednoznačne porušujú Nariadenie. Opatrenia by mohli zahŕňať:

 zákaz blokovania a/alebo znižovania výkonu špecifických aplikácií;
 zákaz postupu riadenia preťaženia siete, ktorý je špecifický pre jednotlivé aplikácie;
 požadovať, aby bola výkonnosť prístupu, ako napr. minimálna rýchlosť alebo bežne

dostupná rýchlosť, porovnateľná s proklamovanou/maximálnou rýchlosťou;
 zavedenie kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa výkonnosti prevádzky špecifickej pre určitú aplikáciu.

Požiadavky a opatrenia by mohli byť uvalené na jedného alebo viacerých poskytovateľov internetových služieb a vo výnimočných prípadoch môže byť primerané uvaliť takéto požiadavky všeobecne na všetkých poskytovateľov internetových služieb na trhu.
Uvalenie akejkoľvek z týchto požiadaviek a týchto opatrení by sa malo posudzovať na základe ich účinnosti, nevyhnutnosti a proporcionality:
-  Účinnosť si vyžaduje, aby podniky mohli požiadavky mohli realizovať a aby požiadavky dokázali rýchlo predísť zníženiu kvality alebo napraviť zníženie kvality ponuky IAS dostupnej koncovým užívateľom alebo iné prípady porušenia Nariadenia.
-  Nevyhnutnosť si vyžaduje, aby sa spomedzi účinných požiadaviek alebo opatrení zvolilo najmenej zaťažujúce opatrenie alebo požiadavka, t.j. iné regulačné nástroje by mali byť považované za nepostačujúce, neúčinné a nepoužiteľné dostatočne rýchlo na nápravu situácie.
-  Proporcionalita znamená obmedzenie požiadaviek na primeraný rozsah, aže povinnosť uvalená požiadavkou bude mať legitímny cieľ, bude primeraná sledovanému cieľu a neexistuje žiadny menej narušujúci a rovnako účinný alternatívny spôsob na dosiahnutie tohto cieľa. Napríklad ak konkrétna ponuka poskytovateľov internetových služieb znížila kvalitu služieb IAS alebo porušila pravidlá Nariadenia týkajúce sa riadenia prevádzky, potom sa proporcionálne požiadavky môžu zamerať konkrétne na týchto poskytovateľov internetových služieb.
  
  Predkladanie výročných správ národnými regulačnými orgánmi

Správy musia byť zverejnené každoročne a národné regulačné orgány by mali zverejniť svoje výročné správy do 30. júna za obdobia počnúc od 1. mája do 30. apríla. Prvú správu musia poskytnúť do 30. júna 2017 za obdobie od 30. apríla 2016 do 30. apríla 2017 (prvých 12 mesiacov po uplatnení ustanovení).
Okrem ich zverejnenia by mali byť správy poskytnuté Európskej komisii a orgánu BEREC. Aby umožnili Európskej komisii a orgánu BEREC ľahšie porovnanie správ, BEREC odporúča, aby národné regulačné orgány do svojich výročných správ zahrnuli prinajmenšom nasledujúce oddiely:
-  celkový opis vnútroštátnej situácie pokiaľ ide o dodržiavanie Nariadenia;
-  opis monitorovacích činností, ktoré vykonáva národný regulačný orgán;
-  počet a druhy sťažností a prípadov porušenia týkajúcich sa Nariadenia;
-  hlavné výsledky prieskumov vykonaných v súvislosti s výkonom dozoru
  
  a presadzovaním Nariadenia;
  44

 hlavné výsledky a hodnoty získané z technických meraní a vyhodnotení vykonaných v súvislosti s výkonom dozoru a presadzovaním Nariadenia;
 posúdenie trvalej dostupnosti nediskriminačnej IAS na takých úrovniach kvality, ktoré odzrkadľujú pokroky v technológii;
 opatrenia prijaté/uplatnené národnými regulačnými orgánmi v zmysle článku 5 ods. 1.

Článok 5 ods. 2

BoR (16) 127

Na žiadosť národného regulačného orgánu sprístupňujú poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu tomuto národnému regulačnému orgánu informácie súvisiace s povinnosťami stanovenými v článkoch 3 a 4, najmä informácie o riadení kapacity ich siete a prevádzky, ako aj odôvodnenia akýchkoľvek uplatnených opatrení na riadenie prevádzky. Uvedení poskytovatelia poskytujú požadované informácie v súlade s lehotami a tak podrobne, ako to vyžaduje národný regulačný orgán.

184.Národné regulačné orgány môžu okrem informácií poskytnutých vzmluvách alebo zverejnených informácií požadovať od poskytovateľov internetových služieb informácie súvisiace s povinnosťami stanovenými v článkoch 3 a 4. Požadované informácie môžu zahŕňať okrem iného:

 bližšie údaje a objasnenie kedy, ako a na akých koncových užívateľov sa postup riadenia prevádzky uplatňuje;
 zdôvodnenia akéhokoľvek uplatneného riadenia prevádzky vrátane toho, či postupy dodržiavajú výnimky článku 3 ods. 3 písm. a)-c). Predovšetkým

o v prípade článku 3 ods. 3 písm. a) presný legislatívny akt, zákon alebo Nariadenie, na základe ktorého sa uplatňuje;

o v prípade článku 3 ods. 3 písm. b) posúdenie rizika ohľadom bezpečnosti a integrity siete;

o v prípade článku 3 ods. 3 písm. c) zdôvodnenie prečo je preťaženie charakterizované ako hroziace, výnimočné alebo dočasné, spolu s údajmi z minulosti o preťažení siete, ktoré potvrdzujú túto charakteristiku a prečo nie je postačujúce menej rušivé a rovnako účinné riadenie preťaženia siete.

 požiadavky týkajúce sa špecifických služieb alebo aplikácií, ktoré sú nevyhnutné na prevádzkovanie aplikácie so špecifickou úrovňou kvality;
 informácie umožňujúce národným regulačným orgánom overiť, či a do akého rozsahu je optimalizácia špecializovaných služieb objektívne nevyhnutná;
 informácie o požiadavkách na kapacitu špecializovaných služieb a iné informácie, ktoré sú nevyhnutné na určenie toho, či je alebo nie je dostupná dostatočná kapacita pre špecializované služby nad rámec akejkoľvek poskytovanej IAS a kroky, ktoré na jej zabezpečenie ISP podnikol;
 informácie, ktoré preukazujú, že poskytovanie jednej alebo všetkých špecializovaných služieb, ktoré poskytuje alebo uľahčuje ISP, nie je na ujmu dostupnosti alebo všeobecnej kvality IAS pre koncových užívateľov;
 podrobné údaje o metodike, na základe ktorej sú odvodené rýchlosti alebo iné parametre kvality služby definované v zmluvách alebo zverejnené poskytovateľom internetovej služby;
 podrobné údaje o akýchkoľvek obchodných dohodách a praktikách, ktoré môžu 45

BoR (16) 127 obmedzovať výkon práv koncových užívateľov podľa článku 3 ods. 1, vrátane údajov o obchodných dohodách medzi poskytovateľmi obsahu a aplikácií

a poskytovateľmi internetových služieb;

 podrobné údaje o spracúvaní osobných údajov poskytovateľmi internetových služieb;
 podrobné údaje o druhu informácií o ich IAS poskytovaných koncovým užívateľom

poskytovateľmi internetových služieb v zákazníckych službách, pracoviskách

helpdesk alebo webových sídlach;
 počet a druh sťažností prijatých od koncových užívateľov za určité obdobie;
 podrobné údaje o sťažnostiach prijatých od konkrétneho koncového užívateľa a

kroky podniknuté na ich riešenie.

Článok 5 ods. 3

185. Tieto Usmernenia predstavujú súlad s týmto ustanovením. BEREC preskúma a bude aktualizovať Usmernenia v takej forme a v takom čase kedy ich to bude považovať za primerané.

Článok 5 ods. 4

186. Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány môžu tiež mať iné úlohy v oblasti dozoru a presadzovania, ktoré im zveria členské štáty v súlade s právom Únie. Takéto povinnosti môžu okrem regulačného rámca pre elektronické komunikácie vyplývať napríklad aj zo spotrebiteľského práva a práva hospodárskej súťaže. Článok 5 neovplyvňuje úlohy národných regulačných orgánov alebo iných príslušných vnútroštátnych alebo európskych orgánov vyplývajúce z takýchto zákonov, bez ohľadu na skutočnosť, že takéto úlohy sa môžu prekrývať s povinnosťami národných regulačných orgánov (alebo iných príslušných orgánov) stanovenými v danom článku. Nariadením nie sú dotknuté právomoci národných regulačných orgánov alebo iných vnútroštátnych orgánov vykonávať dozor a presadzovať Smernicu 95/46/ES alebo Smernicu 2002/58/ES uvedenú v článku 3 ods. 4, keďže tieto úlohy im budú naďalej zverované v zmysle vnútroštátneho práva.

Článok 6 Sankcie

187. Toto ustanovenie sa zameriava na členské štáty a nie je potrebné žiadne poradenstvo pre národné regulačné orgány.

Orgán BEREC po porade so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou do 30. augusta 2016 vydá usmernenia na vykonávanie povinností národných regulačných orgánov podľa tohto článku s cieľom prispieť k jednotnému uplatňovaniu tohto Nariadenia.

Týmto článkom nie sú dotknuté úlohy zverené členskými štátmi národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom v súlade s právom Únie.

Členské štáty ustanovia pravidlá o ukladaní sankcií za porušovanie článkov 3, 4 a 5 a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii uvedené pravidlá a opatrenia do 30. apríla 2016 a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá má na ne vplyv.

Článok 10
Nadobudnutie účinnosti a prechodné ustanovenia

Článok 10 ods. 1

188. Nariadenie nadobudlo účinnosť 29. novembra 2015.

Článok 10 ods. 2

Nariadenie sa uplatňuje od 30. apríla 2016 okrem článku 5 ods. 3, ktorý zaväzuje orgán BEREC k vydaniu týchto Usmernení a ktorý sa uplatňuje od 29. novembra 2015.
Pri monitorovaní a zabezpečovaní súladu s článkami 3 a 4 by národné regulačné orgány mali vziať do úvahy, že ustanovenia Nariadenia sa uplatňujú na všetky existujúce a nové zmluvy s výnimkou článku 4 ods. 4, ktorý sa uplatňuje iba na zmluvy uzatvorené alebo obnovené od 29. novembra 2015.42 To následne znamená, že počas prechodného obdobia sa článok 4 ods. 4 na určitý počet zmlúv neuplatňuje. Článok 4 ods. 4 sa však bude postupom času uplatňovať stále na viac zmlúv po ich obnovení alebo na novo uzatvorené zmluvy.

Článok 10 ods. 3

191. Článok 10 ods. 3 je venovaný členským štátom. Avšak pri posudzovaní dodržiavania článku 3 ods. 2 a 3 by mali národné regulačné orgány zohľadniť skutočnosť, že vnútroštátne opatrenia vrátane samoregulačných schém môžu ťažiť z prechodného obdobia do 31. decembra 2016 kedy môžu byť udržiavané za predpokladu, že boli zavedené pred 29. novembrom 2015 a príslušný členský štát ich oznámil Komisii do 30. apríla 2016. V takom prípade by počas tohto prechodného obdobia nebolo konštatované žiadne porušenie článku 3 ods. 2 a článku 3 ods. 3.

BoR (16) 127

Toto Nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 30. apríla 2016 okrem týchto ustanovení: [...] (c) článok 5 ods. 3 sa uplatňuje od 29. novembra 2015; [...]

Členské štáty môžu ponechať do 31. decembra 2016 v platnosti vnútroštátne opatrenia vrátane samoregulačných mechanizmov účinné pred 29. novembrom 2015, ktoré nie sú v súlade s článkom 3 ods. 2 alebo 3. Príslušné členské štáty oznámia uvedené opatrenia Komisii do 30. apríla 2016.

42 Pozri odsek 134 týchto Usmernení